- čo ti sakra zasa je ? - Nič. Nič, mi nie je. - Nie, iba zase chodíš ako bez duše. Že ? zvýšil na ňu hlas.
- Nie nič. .. Iba, iba neviem, či ja som to, čo chceš. Jednoducho. či chceš, či ma chceš takú aka som. Dodala potichu. Nastalo nechcené dramatično. - Ja len že mám pocit, že nechceš mňa. Že to nie som ja. Že si želáš byť s niekým iným, niekde inde. dalšia chvíľa ticha.
- A si tu somnou. Prečo si tu somnou ? Prečo si somnou a nechceš tu byť? Prečo vôbec .. Prečo .. Zmĺkla.
Nechcela aby niečo hoviril. Nepočúvala. Nepočula. čakal, čo povie. čakal na ňu.
- Mám pocit, že to silím. že ťa nútim k niečomu, čo nechceš. Byť somnou. Ja nechcem.. Ja. Ja, chcem ti dať pusu. Ale nemôžem. Prečo ťa jednoducho . . sklonila hlavu, zmĺkla. Ďalšia blbá dramatický chvíľa.
- Nič mi nie je. Iba jednoducho.. Nerozumieš. Nemôžeš rozumieť. Alebo ani nechcem, aby si rozumel. Nikoho si neviem pusťiť tak blizko, nechcem. UŽ nie.
Cítila horúcu slzu na líci. Pomalyčky stekala. Vypadla z oka, v ktorom sa zrkadlila. pomaly sa kĺzala po viečku, jemne sa dotkla líca, tam ju zacítila. Pálila ju.
- ľúbim ťa. Pošepkala.
- Choď sa baviť. Chcem, aby si sa šiel baviť. Chcem, aby si tam bol s nimi a bavil sa.
Pobozkal ju. Pohladkal ju po tvári. Určite cítil tú slzu na jej líci.
- Cítiš ma ? .. Ja. Len. Mal by si. Asi. Stále vyhýbala pohľadom.
- tak cítiš ma ?
