Ako to už býva na sviatky sa napečie a uvarí vsetko len dobre sladke vlastne take veci , ktorých je ťažké vzdať sa . U nás to nebolo inak . Mama napiekla šestorák , linecké , medovníky sestra priniesla pusinky kokosové proste samé dobré veci sme mali doma . Samozrejme sme mohli ochutnať až po večeri ( snaha vidiet zlaté prasa skončila keď som chystala koláče na tácku ) . Hňeď po odbití 17 hodiny sa začalo masové priberanie . jedli sme v jednom kuse asi tri dni . Spáva´t sme chodili ráno tak napchaté ,že sa nám nič nechcelo , tak sme sa zvalili na postel a spali a spali a spali . 26. sme išli k babke ako každý rok začne " Čuj schudvas ! " a " Pridaj si ešte " . U babky sa iba je a je a je . Po hlavnom jedle sa mládež odvalí dalej od stola ale taniere plné zakuskov a bájnych babkynich šohajd (s rumovou esenciou , pravidelne každý rok sa jej uleje umu do cesta ) tento rok ich dokonca musela nechať odstáť dva dni , aby sa um vsiakol :)
U babky sa chudnúť nedá , a tobôž nie keď sak nej pridá krstná s tým jej " tebje to nechucí , tak si pridaj " nepomôže ani nič naloží mi a jeden horko ťažko zjedený tanier nahradí plný . Jedno krstnej treba niechať je veľ mi dobra kuchárka , vlastne mam rodinu , v ktorej všetci varia dobre . A to je ďalší problém s chudnutím .
Maratón prejedania sa skončí až keď sa zje všetko sladké .
Tento rok sa to stalo ráno . Vstanem a nikde nič , čo by mi dalo potrebné kalórie . Iba ako výstraha na stole je misa s ovocím , akoby mi hovorila tak a teraz musíš chudnúť . Pozerám na ňu akoby ma chcela zabiť v hlave mi znie :"to nie nie ovocie to je zdravé!" So strachom v očiach si zoberiem hrušku , umyjem ju . Stále niečo vo mne odporuje . Položím ju . Musím tu niekde najsť niečo jedlé niečo sladké . Nikde nič iba na stromčeku zostali hnusné salónky a skrytá kolekcia (pri vešaní na strom ju sestra zámerne schovala , akoby vedela že ju budem hľadať ). Vráťim sa do kuchyne pevne odhodlaná že hlad zvíťazil. Zoberiem hrušku druhý raz do ruky. Zoberiem všetkú odvahu čo mi zostala . A vtedy to zbadám . Dostala som od sestrinho priateľa ferrero rocher , kalorická bomba v makých dávkach . Hneď zabudnem na hrušku a vrhnem sa na ešte neotvorenú krabičku.
Už držím jedno v ruke . Je to divné zrazu si spomeniem na predošlé dni a je mi zle . Položím ferrero na stôl ako výstrahu. Zoberiem hrušku a začnem svoj boj s ňou .. Po pol hodine viem že som vyhrala , ale aj tak lepšia by bola čokoládka :)
Nevadí od dnes chudnem .
Skončilo to dnes podobne ako s tým prasaťom , nechám to radšej iným to chudnuťie veď kým sa zmestím do gatí ma to trápiť nemusí :)
