Vieš sa tešiť z obycajných vecí ??

Rozčúlilo ma to . Akoby to bolo všetko len tie darky . Nič viac len to čo sme dostali . Strašne ma to prekvapilo. stále sa samej seba pýtam či aj ja taka budem keď budem veľka ? Prešla som si už tym ? Neviem . Bojím sa toho . Nechcem byť taká . Od každého niečo chcieť byť nespokojná keď to nedostanem . A byť zlá za to že to nemám . To bola prvá vec čo mi z návštevy u Karola zostala . Druhá vec sa trochu tažšie opisuje tak : videla som ako to je keď je úplná rodina. Dvaja synovia , matka ,otec,ktorého som síce nevidela ale určite si myslím že tam je niekde možno práve v robote . Bolo to zaujímave teda pre mňa urćite. Ja som sa narodila ako dieťa lásky číslo 2 , číslo 1 je moja geniálna sestra , ktorú (aj keď sa občas nenávidíme) by som nemenila za nič na svete . Ja som asi mala byť to die´te , ktoré zachraňuje vzťah . Viete ako to už býva prvé nahodou a druhé aby sme vydržali , náš dvôvod byť spolu . Naśim to nevyšlo . Od detstva bolo u nás počuť krik . Tie ich večné hádky , nenávidela som ich . Keď sme dorástli do puberty naśi sa rozviedli a zo mňa sa stal čert:) Preto som to vnímala asi trošku inak . Rodina . Originál rodinka . Prvá prišla domov mama , paní nižšieho vzrastu (vzľadom na jej skoro dvojmetrových synov) tmavovlasá s plnými rukami tašiek . naś´tastie jej aspoň od dverí pomohol moj podarený spoluźiak s taškami . Tu si neodpustím jednu poznánku pre moju mamu : Mami ak to budeš čítať tak vidíš nie si jediná čo nosí ťažké nakupy sama :) Teta za chvíľku zas odišla niečo vybaviť a nechala svojho hladného syna (to že je hladný spomínal aspoň 10 krát) . Cvíľku na to ako sa zavreli dvere prišiel Veľký Brat Wow twda ja som si ho fakt predstavovala úplne inak , vysoký , vysoký tmavovlasý a neviem strašne podobný Karolovi . Aj ja mám brata ale nevlastného to sa poriadne neráta , už ho ani nevídam , on keď prišiel do puberty si našiel dievća a zostal s ním do dnes a strašne ju ľúbi :) Tento karolov brat bol divný taký vybavovací celý čas len vybavoval a potom išiel preč. Po tomto členovy tzv. úplnej rodiny som si podvedome opakovala Otca nie , otca už vidiet nechcem .. bolo by to asi priveľké sklamanie , aj keď vlastne neviem ako som si predstavovala celú rodinu :) Oni sú doma podlamňa veľmi divné povahy . Teda aj my , ale my sme 3 baby a oni 3 chlapy a žena. Najlepśie bolo ako čakali synovia na matku nech navarí . Kde je mama ? a potom presnorili celú kuchyňu . Chcú mať všetci všetko ale nič pre to urobiť?? ja nechcem byť taká ! Ja sa ťeším keď dokažem spraviť radosť iným mojou maličkosťou alebo niakou blbosťičkou :) Deťi sú geniálny ľudia závidim im to , Oni majú skutočné emócie také , ktoré časom , vekom vyprchajú :) nie je nič krajšie ako ke´d sa teší dieťa , alebo nech aj plače aj vtedy je krásne , tak prečo vymieňajú ľudia takéto hodnoty za to "aha čo mám!" za to č sa dá kúpiť , za niečo umelé ?? tak sa pýtam dokažete sa vy teśiť z úplných blbostí ?? Z toho že nám svieti slnko tak krásne ? Z toho že sa na mňa usmialo to bábo aj ke´d to možno nebolo na mňa a Možno to nebol ani úsmev :)?? dokážete sa ťešiť z obyčajných vecí ??