Sedí na balkóne. Fajčí. Vietor rozfúkava dym z jej cigarety. Nevníma to. Rozmýšľa, čo kde zabudla. Myslí na to ako to bolo. Kedy vlastne zistila že si nepamätá. Bolo to keď jej babka hovorila, čo bolo keď bola malá. nevedela o čom hovorí. Nepamätala si to. Ani to ako bola v nemocnici. Ani to ako chodili na prechádzky. Ani skúšku odvahy, ktorú im prichystal strýko. Ani nič. Pamätá si iba ako ju nikto nikdy nemal rád. Ako bratranci a sesternice utekali, aby sa s ňou nemuseli hrať. Nepamätá si ani chuť babičkiných jedál, a to bola vraj najlepšia kuchárka na svete.
Potiahne si s cigarety. Rozmýšľa, či si pamätá aspoň škôlku. Otvorí krabicu s fotkami. nájde fotky zo škôlky. Ja na nich malé usmievavé dievčatko. ani neverí , že je to ona. Niektoré črty tváre jej zostali. Už nie je blond. Ani už nie je taká usmievavá. To je to, čo jej matka nikdy neodpustila, že sa prestala usmievať. Ani to si nepamätá kedy bolo. Vie iba, že už to nerobí. Jednoducho sa neusmieva. Neusmieva sa, ale plače. Zo škôlky si zasa nič nepamätá.
Odhodí dohorenú cigaretu. Zoberie krabičku. Privonia si k cigaretám. Zbožňuje tú vôňu. Nepamätá sa kedy to začala robiť. Ovoniava cigarety už odkedy sa pamätá. Zapáli si ďalšiu. Potiahne si. Keď si nepamätá škôlku, tak čo škola? Prvá trieda. Vytiahne fotku z prvej triedy. Na chvíľu sa zadíva. Ako asi vyzerajú dnes? Sú pekní, úspešní možno niektorí aj šťastný. Nie nepamätá si ju. akoby aj mohla, keď si horko-ťažko spomína na svoju prvú opicu. Bolo to v devine. V škole v prírode. Nikto si už nespomína, čo sa pilo. Grcala dva dni. Potom sa opila na koniec deviatej triedy a následne na to prepila celé leto.
Fajčí. Prvá cigareta. Nie. To nevie. Ani kedy, ani kde, ani s kým.
Strednú školu si ešte pamätá celkom živo. Za to si však nespomína kde má kľúče. Tak sedí. Fajčí. A čaká.
Prichádza Michal. Nechutne namyslený chalan. Všetko si pamätá. Všetci sa ho pýtajú ako to bolo vtedy tam a hentam. Neznáša ho. Vlastne si ani nepamätá prečo je s ním. Odhadzuje špak. Vojde dnu. Objíme ju. Ona zabúda.
