Znovu sa zobudza. Vedla nej niekto, koho tvar jej uz nic nehovori.Za sebou len velka diera. Ziadne spomienky. Nic len tma. Vylezie z postele este mokrej od semena. Obzrie sa. Hlavou jej prebehne "to co je?".
Zoberie zo zeme podprsenku."dalsi blbec co ani nevie podprsenku rozopnut."- podprsenka opät pokazena. Pozbiera oblecenie. Zavrie za sebou dvere. Musela odtial vypadnut. Bolo tam dusno. Kto to vobec bol ? na schodoch sa obecie. Zamieri do prvej krcmy. zatvorena. Poyrie na ruku , kde mali byt hodinky. Prazdna ruka. Nie! Zabudla tam hodinky. Stiha sa vratit? Vie kde to je ? Ma sa vratit? Nie! Oproti svieti napis NON-STOP. Vojde dnu. Kaviaren. "Kavu!" Siahne do vrecka. Vytiahne dve cigarety. Vcera si ich tam hodila presne na takuto prilezitost. Polozi ich do stredu stola. Pozera doblba. Pozrie z okna. Snazi sa rozpamätat. Nic. Siahne po jednej cigarete. Da si ju do ust. Hlada vo vrecku zapalovac. "co to je ?"- taha ruku z vrecka. Nie. Papier s menom a cislom. Otoci ho "ZAVOLAJ MI! JA VIEM ZE VIES KTO SOM!"
Mozno ty vies ze viem ale ja neviem. Pousmiala sa nad papierom. Polozi papier na stol. "Samozrejme len pojebany papier a zapalovac nikde." Hlada penazenku. Zrazu ju uputa ten papier. Pochopila. Dal tam napovedu. Ten maly poharik nakresleny vedla cisla. To bola tequila.Vypadla jej penazenka z ruky. Zobrala ju zo zeme. Pozbierala vsetko zo stola. Nechala tam pajdu a vypadla von.
Prevracala papierik v ruke. Na papieri je meno. Meno ,ktore jej este pred piatimi minutami nic nehovorilo. Teraz.Teraz presne vie co alebo kto to je. Nepametala si ho. Nemohla si vybavit jeho tvar. Pamätala si jedno - "Zavolaj mi ked tu skoncis"
Prsi. Az teraz zaregistrovala ze prsi. V uliciach tma. Nikde nkto. Len ona a to jej cislo. A niekto koho si nepamäta. Pamäta si len ze uz vtedy jej nahanal strach, akoby o nej vedel viac. Akoby ju poznal. Bala sa toho? Vzrusovalo ju to? Co to bo za pocit? Nie nevedela. Nevedela nic. Toto sa nemalo stat. Toto vobec nemalo byt. Mala sa opit, mozno skoncit s niekym v posteli ale toto nie. Nie cislo vo vrecku!
Prsi. Je tma. Uz pol hodinu zmoli ten papierik v ruke. Chce si zapalit a nema ohen! Zavola mu? Ved nevie kto to je? Nevadi! Vadi! Striaslo ju. Opreta o budku rozmysla ci mu zavolat. Ci ma zavolat chalanovi bez tvare. "Co to robis!? Si blba? Mala by si to cislo zahodit! alebo mu zavolat." - hovori si sama pre seba. "NIE!" hodi papierik do kaluze. Rychlo odtial ide prec. Otoci sa. To nemala robit. Bezi k budke. Zdvihne rozmoceny papierik. Vlezie do budky. Vhodi mincu. Vytoci cislo.
"Ahoj. Je mi zima. Potrebujem si zapalit. Nemam ohen.A a .. A ja vlastne ani neviem preco ti volam." (horsie to uz ani povedat nemohla) "Kde si?" - sa ozvalo z telefonu.
