Nikdy v živote som nepredpokladal, že za našimi hranicami sa môže rozpútať vojenský konflikt takých veľkých rozmerov, ako je v súčasnosti. Už je to viac než tri roky, čo ruská armáda napadla susedný štát Ukrajinu, s ktorou aj nás delia štátne hranice. A nie je to prvýkrát, čo ruská armáda násilne prekročila hranice iného štátu. Svet im to mlčky toleroval a svetoví lídri si podávali ruky s najvyššími štátnymi predstaviteľmi Ruskej federácie. Usmievali sa a vzájomne sa potľapkávali po ramenách s tým, že sú priatelia na život a na smrť. Za všetkým boli obchody a záujmy jednotlivých krajín.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sme na televíznych obrazovkách sledovali občiansku vojnu v bývalej Juhoslávii. Bolo to niekoľko stoviek kilometrov od nás a cítili sme sa v bezpečí. V televíznych správach sme sa pozerali aj na vojnu v Iraku, či Afganistane. Bolo to však ďaleko od našich hraníc a aj to spôsobovalo hrôzu v našich mysliach.
Teraz lietajú rakety hneď za našimi hranicami a zabíjajú civilných obyvateľov a zásadným spôsobom ničia infraštruktúru krajiny. Vojna sa nás priamo aj nepriamo dotýka a k tomuto konfliktu nemôžeme zostať ľahostajní. Naše hospodárstvo bolo aj je do veľkej miery závislé od nerastných surovín dovážaných z Ruska. Politickí predstavitelia, ktorí spravujú našu krajinu tomuto nikdy neprikladali dôležitosť a nebudovali žiadne iné alternatívne toky z iných zdrojov. Zapríčinili tak našu závislosť od jedného zdroja a tým ohrozili hospodárstvo našej krajiny.
V posledných rokoch sa naša krajina a obyvatelia v nej ocitajú v chaose. Najprv to bola pandémia Covid-19 a momentálne vojna na Ukrajine. Na začiatku sme tlieskali zdravotníkom, ktorí pracovali v ťažkých podmienkach a zachraňovali ľudské životy. Neskôr sa im časť obyvateľstva vyhrážala. Po napadnutí Ukrajiny ruskou armádou sme prejavili veľkú solidaritu a podporu ukrajinským obyvateľom. Po mesiacoch agresívnej vojny sa ozývajú hlasy, že my s touto vojnou nemáme nič spoločné a z toho dôvodu by sme im nemali posielať žiadne zbrane. Veď predsa chceme mier.
Áno, každý rozumný človek je za mier a diplomatické riešenie. Stačí však, aby sa Rusko stiahlo z okupovaných častí Ukrajiny. Prestalo vojensky ohrozovať okolité štáty a vyhrážať sa svetu atómovou zbraňou.
Takzavaní mierotvorcovia sú presvedčení, že majú to správne riešenie. Žiadne zbrane pre Ukrajinu. Čo by sa však stalo? Ukrajina by sa s veľkou pravdepodobnosťou stala súčasťou Ruského impéria a to by sa takmer s istotou nezastavilo na jej hraniciach. V rozširovaní svojej ríše by pokračovali ďalej a najbližším cieľom by mohla byť aj naša krajina.
