O lietaní, alebo ako postaviť lietadlo

Predhovor: Tento príbeh som začal písať pred troma mesiacmi, po dvoch najhorších dňoch v mojom živote, v deň keď som bol v živote najšťastnejší. Bolo to tesne pred sv. Valentínom. Príbeh mal mať šťastný koniec. Písal som ho s ľahkosťou, ako už dávno nie. Tesne pred záverom som sa však zasekol a príbeh ostal neukončený. To som ešte netušil, že prídu oveľa ťažšie dni...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Čast prvá.

Ten, čo kráča

Písal sa rok. Počkať. To predsa nie je vôbec podstatné. Povedzme, že sa to stalo iba nedávno. Na poliach práve kvitli vlčie maky. Nebolo ich toľko, aby úplne oslepili, ale bolo ich dosť na to, aby dostatočne upútali pozornosť.

Kráčal a viac menej ľahostajne palicou zrážal červené hlávky k zemi. Nadá sa povedať, že by to robil z nenávisti alebo z nejakej inej pohnútky, jednoducho si krátil dlhú chvíľu. Kráčal už dlho, takmer 23 rokov.

Sadol si, aby si trocha odpočinul. Zahľadel sa do diaľky a usmial sa. Bol zarastený, unavený a hladný. Usmieval sa. Konečne našiel to miesto, ktoré tak úpenlivo hľadal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

(Nekonečná rovina sa tiahla od úpätia Snežných hôr až kamsi ďaleko do diaľky, tam, kam už nevidel. )

O niečo neskôr (nie je úplne isté aká dlhá doba uplynula, na tomto mieste totižto čas nemerali, nikdy to nikoho nenapadlo, on vedel svoje):

Zhŕkol sa pomerne veľký zástup ľudí. Pravda, v tomto kraji bola každá podozrivá udalosť centrom pozornosti. Aj napriek tomu bol trocha prekvapený. Takéto veľké publikum skutočne nečakal. V dave to vrelo. Väčšina si niečo šepkala a niekto občas natiahol ruku a ukázal smerom k nemu a k jeho Snu. Už to nemohol viac vydržať, bol pripravený. Prvé čo musí urobiť, je potiahnuť tú správnu páku.

SkryťVypnúť reklamu

Ozval sa ohlušujúci rachot. Bumbumbumbum bumbumbumbum bumbumbumbum bum... Nie, nebol nepríjemný. Znelo to skôr ako tlkot srdca, ale stokrát rýchlejší a tisíckrát hlasnejší. Bumbumbumbum bumbumbumbum bumbumbumbum bum... Dav zhíkol.

Sedel uprostred niečoho, čo ani zďaleka nepripomínalo nič doposiaľ známe. Triasol sa. Mnohí si mysleli, že plány na stavbu tohto vynálezu ukradol niekde v ďalekej krajine majstrovi zázrakov a kúziel. On vedel svoje.

Malý nepatrný pohyb zápästia. Dal sa do pohybu.

O niečo vyššie (asi o 250 - 300m)

Pozrel sa naľavo i napravo. Veľké lesklé plochy pripomínajúce krídla vtákov boli na svojom mieste a svedomito plnili svoju funkciu. Letel.

SkryťVypnúť reklamu

Svet gombička.

Svet krištáľová váza.

Ticho a Vietor

O niečo nižšie (asi o 250 - 300m)

Bolesť ako prirodzená reakcia organizmu na vonkajší podnet plniaca varovnú a ochrannú funkciu je iba chabý pokus vedcov popísať stav, v ktorom sa práve teraz nachádza. Štyri zlomené rebrá, špirálová zlomenina nohy, ťažký otras mozgu a mnoho odrenín. Celý svet sa zrútil do malej kôpky. Ten chaos, zmätok a nekonečná koncentrácia energie na minimálnom priestore. To miesto, kde nie je nič a nedá sa ísť ďalej, ani späť. Mosty sú spálené, Voda hlboká a Slzy slané. Áno, tak bolí zlomenina srdca.

Čast druhá.

Rozum kráľ

Ako môže byť niekto taký hlúpy? Ako si niekto môže myslieť, že dokáže lietať ??? Je to prakticky nemožné!!! Človeku je predsa súdené chodiť po zemi. Už to je zázrak, že dokáže chodiť vzpriamene. Mal by byť rád, že nemusí chodiť po štyroch, alebo sa dokonca plaziť!

SkryťVypnúť reklamu

Tak!

Buď zatratený otrok prachu čo sa pokúsil vzdorovať svojmu osudu! Cudne sklop zrak a nepozeraj slnku do očí, spáli ťa túžba a bude to bolesť preukrutná. Veď sny sú len pochabosť a pokúšanie diabla a fantázia - oceľové vidly nad priepasťou ničoty.

Tak!

Zhyň nevďačník na okraji sveta a nakŕm supy, nech je ti trestom vlastný sen!

Láska kráľovná

Napriek prudkej bolesti sa opatrne nadýchol. Pokúsil sa otvoriť oči a pomaly otočil hlavu. Zľakol sa. Ten dav, čo sa k nemu rútil vyzeral nebezpečne. Zatvoril oči.

Naložili ho na akúsi starú plachtu a niesli ho preč. Štipľavý horúci vzduch zahaľujúci celé okolie ho dusil. Kašeľ, ktorý nasledoval bol takmer smrteľný. Odniesli ho rýchlo. Veľmi rýchlo. Možno bol chvíľu dokonca v bezvedomí. V bezpečnej vzdialenosti od miesta nehody ho položili na mäkkú, machom zarastenú zem a začali ho ošetrovať. Bol im za to vďačný.

Podarilo sa mu znova otvoriť oči. Všade boli rozmetané trosky a zúfalstvo. Chcel plakať. Zahľadel sa do diaľky a usmial sa. Motor. Veľký výkonný motor vyzeral v poriadku. A to je základ! Dobrý motor a pevné krídla. A ešte niečo na čo zabudol. Niečo, čo sa mu stalo takmer osudným. Precízne riadenie!

Zotavil sa veľmi rýchlo, hnala ho túžba a presvedčenie o správnosti svojho konania. Motor skutočne fungoval, neutrpel takmer žiadne škody. Krídla musel vyrobiť nové, oveľa pevnejšie a spoľahlivejšie. Nový prvok -riadenie navrhol a zostrojil najlepšie ako vedel.

Niektorí si mysleli, že je blázon. On vedel svoje.

Letecký manuál:

Počas letu neotvárajte okno a nevystupujte z kabíny!

Počas letu sa nespoliehajte na autopilota!

Počas letu nepite!

Úryvok z kroniky mesta Zabudni, pod úpätím Snežných hôr

„... odišiel a už sa nevráti..."

Doslov:

Kráča a viac menej ľahostajne palicou zráža červené hlávky k zemi. Nadá sa povedať, že by to robil z nenávisti alebo z nejakej inej pohnútky, jednoducho si kráti dlhú chvíľu. Kráča už dlho, takmer 24 rokov.

Dill Kelson

Daniel Klúčovský

Daniel Klúčovský

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hadovi je dobre, ľahne si a ide...Dill Kelson Zoznam autorových rubrík:  Všetko je možnéVšetko je senVšetko je ta tamVšetko je v pohybe

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu