Páčil sa mi. Chcela som ho. Asi ani nevedel, že existujem. Presne v ten večer som prestala dúfať. Prestala som chcieť. Bolo mi to jedno. Boli sme v krčme bavili sme sa. Tancovali sme. Točili sme sa. Dve kamarátky. Dve neohrozené pobláznené holky. Nejako sa to stalo. Prestala som chcieť, dostala som čo som chcela. Nad ránom som utekala z prievozu. Myslela som že som po sebe nezanechala nič – hlúpa pamäť telefónu.
Skúsila som to. Mám na to spomienky lepšie aj horšie.
Dva roky sme boli spolu na Silvestra. A teraz nie. Jednoducho nechcela. Nemala čas. Predychávala som to. Urobila som si plán. Oslava osemnástky s najlepšou osôbkou. Boli to štyri dni pred Silvestrom. Zavolala. Povedala som ok. Chcela som byť na dvoch miestach naraz. Človiečik, ktorý mi neprestane chýbať sa mi otočil chrbtom. Bolelo to. Nebol na to čas. Blížil sa koniec roka. Skončila som u niekoho dôležitého. A v hlave zostala iba jedna veta „ Na tom tvojom Slovane zostaneš sama, úplne sama všetci sa ti otočia chrbtom.“ Po polnoci na nový rok som skončila na zemi. Depresia zo straty nabrala iný rozmer.
V januári som oslávila plnoletosť. Bola to komorná oslava. Pár dôležitých ľudí. Nič extra. Dostala som Náhrdelník s čírym sklíčkom . .
Vo februári oslávil osemnásť psychológ. Následne na to sa zišlo dosť ľudí na oslave, na Valentína. Dostala odo mňa kvetinku, náhrdelník.
V marci to nezniesol ďalší človiečik. Opustil všetkých. Zabil sa. Mal pohreb. Bola som na futbale. Vrátili sa jeho kamaráti z pohrebu. Nevšimol si ma. Začala som rozmýšľať.
Bol to štvrtok. Povedala som len že je zle. Behali sme po dlhých dieloch. Domov som prišla nočákom. V piatok prvá noc na byte s dlhou. Vtedy na tom byte keď dlhá mala tuhý alkoholický spánok som sa presvedčila že je koniec. Už to nešlo.
V sobotu ráno. Na raňajky presolená ryža. Preliatie vodky do 100% džúsu – krabicová vodka (bájnych semiho 30 kôl) . Opekačka. Pár ľudí. Vtedy pre mňa ešte skoro neznámi „puberťáci“ a samozrejme čiernovlasý modrooký divný ale vtipný týpek. Bol mi sympatický. Prvá reakcia „- henten chalan nie je škaredý, že?“ . Odpoveď bola samozrejme, že som strašná. Bola som.
Utorok. Sešlosť v edene. Mám ešte pol hodinu. Fajn. Dám si pivo. Tréma? – trochu. Cigarety poruke. Tak ja idem. Poštová. Rozchod. Za päť minút som vyfajčila päť cigariet. Úsmev od ucha k uchu. Čakala som to aj skôr. Trvalo mu to asi šesť dní, kým to povedal. No nič. Vraj nedokážem mať normálny vzťah. Má pravdu. Nie som normálna – nemôžem mať normálny vzťah. Do dnes sa nedokážeme normálne baviť.
Každý večer v edene. Pri pive, kofola bola hnusná. Do trojky s párikom najšťastnejších ľudí.
Piatok. Stretávka puberťákov. Zavolala som toho týpka z opekačky – ešte že máme facebook, inak by som si meno asi nezapamätala. Poznala som tam päť ľudí. Sedela som ako päť peňazí. Fajčila. Popíjala pivko a myslela na piatok pred týždňom u dlhej. Prišiel. To by som nebola ja nenamýšľať si, že to kôli mne. Sedeli sme zrazu vedľa seba. Dali sme si pusu – ok, ja som mu dala pusu. Zvrhlo sa to. Neodišla som. Neviem prečo. Keď to zistím utečiem. Ale zostala som. Možno som bola príliš unavená. Zostala som do dnes.
Nedeľa. Futbal. Pohrýzla som bývalého z celej sily do krku. Bolo to fajn. Ale nerobí sa to – vraj. Po futbale v edene. Romantika. Dávali koncert Landu na plátne a ja som mala za sebou niekoho o koho som sa mohla oprieť. Akurát som mala jazyk v cudzej ústnej dutine keď vošli. Všimla som si ich pri bare. Prvé čo ma napadlo bolo a jéj. Dopočula som sa že sa išiel pobiť – bývalý. Najprv to zamrzelo. Potom to zmizlo.
Večery v edene. Rande do štvorky. Futbaly. Krížovky. Medické. Pivo. Jednoducho úžasný svet.
Bolo to presne na sviatok práce keď som sa rozhodla, že to začneme volať vzťah. Sčasti som to dostala rozkazom. Až v máji asi aj zo strachu, že keď to bude vzťah že sa to pokazí.
Neviem čo sa stalo. Museli sme začať randiť do dvojky. Bolo to divné. .
Dozvedám sa všeličo na seba od človeka od ktorého to bolí. Skúšam. Ospravedlňujem sa, a vlastne ani netuším za čo. .
Prestala som dúfať. Vzdala som to.
Sme iné. Už len tým že ja by som napísala „ chceš .. lebo ja chcem ..“
