S tatkom o Alkohole

Príbeh tety Mary " Mám to pod kontrolou"Fakultná nemocnica. Zariadenie tak staré ako sám svet. Teda aspoň na to vyzerá. Ošarpané steny budovy dotvárajú atmosféru smutnej jesene. Blok CH. Vchádza sa cez suterén. Fantázia mi ponúka niekoľko scenárov na to čo sa tam všetko môže diať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Prvé poschodie. Oddelenie nazvané 1. Interná klinika. Pri automate na kávu odbáčam do lava. Nad dverami veľký nápis Mužské oddelenie. Všetci sa za mnou otáčajú ako kráčam chodbou. Starší pán sediaci vedľa svojej ženy mi pozerá na zadok. Oproti dverám izba sestier. Idem do lava. Nazriem do prvej izby: šesť postelí oproti sebe, dve okná a bez počet hadičiek a infúzok, na ktorých druhom konci sú asi ľudia. Druhá izba je na tom podobne. Tretia izba. Cez pootvorené dvere vidím tatkovu posteľ prázdnu. Vojdem. Sedí za stolom a lúšti nejakú, pre mňa nesmierne komplikovanú, krížovku. Ó áno, môj tatko je na krížovky hlavička, nepýta sa ako sa povie päťdesiat rímskymi číslicami ostatných ako to robím ja.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prídem ku stolu. Pozdravím ho. Ukážem mu, čo som mu doniesla. A hneď sa dáme do reči. Poviem mu ako nás ráno prepadla nečakane babka, ktorá prišla zo záhoria. -" Viem si predstaviť že by si ju privítala s fľaškou v ruke.. " - Povie mi. Do izby vtancuje sestrička opýta sa, či nechce zmetať teplotu. Odmietne. Chce si dať kávu. Ideme k zelenému kávovaru. Tomu, pri ktorom sa odbáča do lava na mužské oddelenie.

Sadneme si k oknu. Má na sebe hnedo žlté pásikavé nohavice a tmavý vrch z pyžama s dlhým rukávom. V ruke zviera umelohmotný priesvitný ´plastový pohárik s tekutinou z automatu. Poviem mu, že pôjdem na koncert do bývalej Ymcy a že deň na to idem na oslavu sedemnástky. Tiež poviem že tete, ktorá ma vtedy oslavu som kúpila prvá pivo v živote. Vravím tiež že tú oslavu organizujem ja, a že ako organizátor mám dávať pozor nech sa nikto neopije. Nebude to ľahké lebo budú pozvaní aj iní gurmáni ako som ja. -"To je ako s Marou." -"Akou Marou?"- Pýtam sa. -"Tou, čo sa upila na smrť." - Odpovedá pozerajúc sa pred seba. - "Ako sa prepila? Zlyhala pečeň či ako?"- Nechápavo pokladám pomerne hlúpu otázku.

Skryť Vypnúť reklamu

Otočí sa na mňa. - "Ona nepila vonku. Ani do krčiem sa nechodila opíjať. Tak to ženy nerobia. Ženy pijú tajne. Schovávajú fľašky. Tvária sa že nepijú. A tiež si ťažšie pripustia, že sú alkoholičky. Aj ona koľko krát vravela - Mám to pod kontrolou -. To je tak ako Nohavica hovorí v Roku Ďábla, niekto pije celý život a nič mu nie je a niekto sa upije na smrť - Nohavicova Teorie Alkoholoveho Kopce" Pri týchto jeho slovách zmätene pozerám do zeme. Ja predsa nemám problém vypiť si v krčme. Doma neschovávam alkohol a netvárim sa, že nepijem. Nie som podľa neho žena alebo čo? Nenecháva sa vyrušovať mojím pohľadom do zeme a pokračuje: " Raz sme boli u nej na chalupe. Ja, Cvajo, Valika a Stano. Bol som na záchode a za misou vidím fľašu. Za umývadlom bola ďalšia a ešte jedna za chladničkou. Z každej bolo odpité. Povedal som to Cvajovi. Fero mal už kúpené poriadne. Tak hovoríme my s Cvajom - veď dones ešte niečo -. Za chvíľu sa vrátil s fľaškou borovičky v ruke. Hovoríme ale nemusel si tú fľašu otvoriť. On vraví že ju našiel za umývadlom. Pozreli sme na Maru, ona na to - mám to pod kontrolou-." Tatko zdvihne pohľad. Pozerám na neho.

Skryť Vypnúť reklamu

-" Každý do nej hučal nech nepije. Nech s tým prestane. Ona im na to - mám to pod kontrolou-. Raz keď maľovala chalupu. Cvajo tam bol celý týždeň a pomáhal jej skladať nábytok. Prišla Mara s fľaškou v ruke a vraví to jej, a aj našej maminke typické - "Ja by som to urobila lepšie"- A to Cvajovi stačilo. On je cholerik. Nasral sa - Tak si to teda urob sama! Prišiel som v piatok. Mara sedela na lavičke. Kde je Cvajo?, pýtam sa jej. Pohádali sme sa. Odišiel. Slzy mala na krajíčku. Usrkávala z borovičky. Šiel som poňho do krčmy. Hral mariáš. Ako sa má Mara - rypol som si. - Ani mi ju nespomínaj - Mi povedal. Potom mi to celé vysvetlil."

Skryť Vypnúť reklamu

-" Raz zas vyplakávala že ju všetci opustili. Syn ju opustil. Našiel si frajerku. Doviedol ju domov. Veď ona mala veľký byt. Ten mal patriť raz jemu. Veď to tak bolo aj naplánované že ona bude bývať v jednej izbe a inak tam budú oni. Pár krát mu vyrobila poriadny trapas aj pred jeho frajerkou. Frajerka mu vraví - Zariaďme si vlastný život bez nej -. A to už býva keď si chalan má vybrať medzi matkou alkoholičkou a najlepšou ženou, ktorá ho doposiaľ stretla. Tak si vybral frajerku. Aj sa nejaký čas pretĺkali po kadejakých podnájmoch. Veď teraz sú už zobratí."

- "Ona mala ja možnosti na liečenie. Jej šéf je zaplatil luxusné liečenie. Nechcel ju vyhodiť aj keď potom už toľko popíjala, že mohla vo firme kurát tak roznášať poštu. Na liečenie išla niekde aspoň 300 kilometrov od Bratislavy. Aj im volala ako sa tam má dobre. Tak sa vybrali za ňou Valika so Stanom. Prišli na liečebňu a tam im povedali, že takú nemajú ani v evidencii. Tak ju hľadali, že kde to teda tam je. Našli ju v kaviarni pri pohári vínka. Ona nemala mať ani vychádzky povolené. Tak sa jej spýtali ako sa tam dostala. Dali ju na nejaké cievne liečenie. že ona šla len tam, kam ju poslali. To už bolo priveľa aj na jej šéfa. že on už nič ďalšie platiť nebude, lebo musel niekoho aj podmáznuť určite poriadne. A vyhodil ju z roboty. "

- " Jedného dňa odpadla na chalupe v záhrade. Našiel ju tam sused. Našťastie dosť skoro. Zobrali ju do Senice do nemocnice. Aj bola tri dni v kóme. To sme mali dobré informácie vtedy, lebo Mariánova frajerka tam robila sestričku, aj tam robí len na inom oddelení bola, ale informácie sa tam šíria rýchlo. To sa jej zložili kamaráti na liečenie. Naplánovali to tak, že hneď ako sa odtiaľ dostane ide na liečenie niekam do Pezinka alebo kam. Tam sa už nedostala. Do nemocnice za ňou prišla Valika so Stanom a jej synom a jeho ženou. Jej povedali, že pôjde na liečenie. Frflala, ale vedela, že tam bude musieť ísť. Vtedy sa tam tuším s Valikou pohádala. Odišli odtiaľ. A za dve hodiny volali, že to má už za sebou. Úplné zlyhanie orgánov. Ku koncu, aj keď sme tam my s Mariánom boli ju pozrieť ešte na chalupe, mala takú hnedú farbu. To sa tá farba zmení keď už tá pečeň nepracuje."

Môj tato má jednu takú vlastnosť, nechá ma čudovať sa a prejsť to mojou hlavou nech si to všetko ujasním ako ja chcem.

Zuzana Kmentová

Zuzana Kmentová

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som osobka, žena a holka zaroven. Som omyl prirody. A hlavne som trdlo. Zoznam autorových rubrík:  Leazuzo mne - o čom inomz knihy myslienokSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu