such a lonely time ..

Prechádzala sa posledným večerom leta. Mesto svietilo tym svojím hriešnym svetlom, smrdelo čerstvým dažďom. Išla pomaly. Vychutnávala si každý krok akoby sa lem teraz naučila chodiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sama v nočnom meste. Sama v daždi. Nevie čim to bolo, ale nikdy sa v meste nebála. Od malička utekala z domu do mesta. Užívala si samotu. Užívala si noc vo svetle umelých lámp za vône dažďa. Pomaly krok za krokom.

Dnes nikto nič. Dnes žiadna žúrka. Nikto do nej nehustí všetky tie reči. Nikto po nej nič nechce, a konečne po nej ani nič nečaká. Prechádzala po krásnom starom námestí. Usmievala sa. Rozpažila ruky. Zavrela oči a točila sa dookola.

V hlave sa jej premietali všetky tie pokusy. Všetky nevydarené "vzťahy". Všetky falošné úsmevy ľudí na jednu noc. Všetky reči. Všetko to zrazu dávalo zmysel. Všetko stálo za to. Pretrpela si to. Neľutuje to. Ani slza za vzťahom, ktorý bol dávno mŕtvy, ani jediná modrina po náročnej noci nič z toho nebolo zbytočné. Pretože teraz je tu. Tu a točí sa dookola. S rukami rozpaženými si necháva padať kvapky dažďa do výstrihu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Udivený turisti v nočnom meste sa na ňu pozerajú. Je krásna. Je sama. Sama so sebou, tancuje nočným mestom. So zavretými očami si predstavuje šaty, parket, ples. Tancuje. Sú tam všetci. Ples je v plnom prúde. Okolo nej tancujú páry. Ona nie. Ona tancuje sama. Šaty jej vejú okolo. Pozerá do zeme. Usmieva sa. Turisti si ťukajú na čelo. Nechápu. Nevidia to, čo vidí ona za zatvorenými očami. Nevedia prečo tancuje v daždi, celá mokrá v premočených džínsach a mikine napol rozopnutej.

Na plese pod honosnými lustrami. Na mramorovej podlahe. Páry točiace sa dookola. Ženy v honosných drahých šatách, na vysokých podpätkoch. Muži v oblekoch s kravatami na krku. A ona. Ona v ľahkých takmer vílovských šatách z hodvábu, namaľovaná svojím úsmevom, tancujúc bosá.

SkryťVypnúť reklamu

Okolo ľudia. Veľa z nich už nie je. Ale tam sú. Sú spolu na plese. Tancujú. Každý je s niekým. Ona je s nimi všetkými. Práve míňa chalana, čo sa o ňu postaral keď neutíchajúc plakala na ulici. Vtedy bola zima. Bolo to po ďalšom neúspechu. Ďalšom sklamaní z chalana, ktorý tam tiež tancuje. Vtedy si tento úplne neznámy človek k nej sadol. Nenechal sa odradiť ničím. Donútil ju vstať a ísť. Ísť domov. Povedal jej. že nevie čim to je, ale mal pocit že to musel urobiť. Nezabudla na neho. Už si ani nepamätá jeho meno. Ale je tu. Na jej plese. V jej hlave. Tancuje s nejakou ženou.

Ďalej sa točí. Tam je jej posledný bývalý, a ten pred ním a ďalší a ešte henten a tamten. Sú tam všetci. Aj tí o ktorých s nikým nehovorí. Aj tí ktorých pravideľne zapiera. Každý má partnerku a tancuje. Tam je chalan, čo minulý rok zomrel. Ani vlastne nevie ako sa spoznali. Vie že ju chcel. Nikdy ju nedostal. Aha ani tento už nežije. Na ľavo je jeden z mála párov, kde pozná aj ženu. Vždy verila, že títo dvaja k sebe patria.

SkryťVypnúť reklamu

Rozpršalo sa ešte viac. Ľudia sa schovávajú pred dažďom.

Ona sa stále točí. Pre ňu prší stále rovnako pomaly. Dážď jej už úplne premáčal všetky veci. Nevadí. Ona je predsa na plese. Iba háda koľko je tam ľudí. Koľko párov tancuje. A aká hudba tam vlastne hrá. Nie je to valčík, nikdy ho nemala rada. Táto hudba sa jej páči. Nevie ju pomenovať. Odhaduje tak asi deväťdesiat osem tancujúcich ľudí. Ona je deväťdesiata deviata. Devina je jej obľúbené číslo.

Zrazu sa prudko otočí. Stojí za ňou chalan. Tmavé vlasy. Hnedé hlboké oči, v ktorých je vidno celý zmysel sveta. Je od nej vyšší asi o hlavu. Má veľké ruky. Pozerá sa na ňu. Nemá na sebe oblek. Má tričko bez rukávov a tmavé gate. Je vlastne taký ako si ho pamätá. Pozná ho už od začiatku sveta.

SkryťVypnúť reklamu

Cíti slzy v očiach. Chce sa opýtať kde toľko bol? Nemôže. Onemela. Chce sa ho dotknúť. Nemôže. Stoja. Ostatní tancujú. Nevšímajú si ich. Je to on jej tanečný partner. Pozerajú sa jeden druhému do očí. Vždy sa toho pohľadu zdráhala. Nikomu nepozrela do očí, kým ho poriadne nepoznala. Vyhýbala sa dlhým pohľadom do očí od cudzích ľudí. Vlastne asi polovica Tancujúcich, ktorých pozná a v živote nezažila tento pohľad od nej. Verila že cez oči jej môžu vidieť do duše.

Stojá oproti sebe. Pozerajú sa jeden druhému do očí. Je to on. Nikto nič nehovorí. Nemôže. Nie, to nemôže byť on. Veď nie. On. V tom ju niekto potiahol za ruku. Otvorila oči. Ani sa nepozrela kto ju to ťahal za ruku. Strhla ruku, Otočila sa. Utekala. Plakala.

Vedela čo mali tí ľudia spoločné. Každý koho tam poznala ju mal rád. Aspoň na chvíľu.

Zuzana Kmentová

Zuzana Kmentová

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som osobka, žena a holka zaroven. Som omyl prirody. A hlavne som trdlo. Zoznam autorových rubrík:  Leazuzo mne - o čom inomz knihy myslienokSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu