Dňa 9. apríla 1991 prijala vláda Slovenskej republiky dokument Zásady vládnej politiky k Rómom. Týmto aktom boli Rómovia oficiálne uznaní ako národnostná menšina. Nebola to formálna veta do archívu. Znamenalo to ústavné právo na jazyk, kultúru, vlastné inštitúcie, médiá, vzdelávanie, vedecký výskum. Znamenalo to, že rómska identita už nemá byť chápaná ako sociálny problém, ale ako legitímna národnostná identita s ústavou zaručenými právami. Z deklarácie sa mal stať systém. Z práva sa mal stať život.
Romano nevo ľil
V tom istom roku začali vychádzať noviny Romano ľil (Rómsky list), neskôr Romano nevo liľ ( Rómsky nový list ). Bolo to prvé printové periodikum pre rómsku národnostnú menšinu. Noviny vychádzali v rómskom jazyku, v slovenskom jazyku a v jazykovej mutácii pre maďarsky hovoriacich Rómov. Vychádzali v týždennej periodicite. Prinášali komunitné správy, kultúru, literatúru, reflexiu spoločenského diania. Boli nositeľom jazyka a identity a boli dôkazom, že rómsky jazyk má plnohodnotné uplatnenie vo verejnom priestore a názory Rómov sú plnohodnotnou názorovou platformou voči optike majoritných mainstreamových médií.
Divadlo Romathan
V máji 1992 zriadilo Ministerstvo kultúry SR profesionálne rómske divadlo Romathan v Košiciach. Za jeho vznikom stáli rómski a nerómski intelektuáli. Kľúčovou osobnosťou bola Anna Koptová, poslankyňa Slovenskej národnej rady, ktorá vznik divadla politicky presadila a stala sa jeho prvou riaditeľkou. Romathan vznikol ako celoštátne národnostné divadlo. Bol financovaný Ministerstvom kultúry SR ako jeho príspevková organizácia. Divadlo malo štyri umelecké zložky – hercov, spevákov, tanečníkov a rómsky orchester. Hralo na stálej scéne v Košiciach, ale zároveň intenzívne cestovalo po celom Slovensku. Bolo to zájazdové divadlo, ktoré prinášalo kultúru aj tam, kde žijú rómske komunity, ktoré by sa do Košíc nikdy nedostali.
Ústav romologických štúdií v Nitre
Po roku 1989 vznikla potreba systematického akademického výskumu rómskej kultúry a jazyka. Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre vznikla najskôr Katedra rómskej kultúry, ktorá sa v roku 2006 transformovala na Ústav romologických štúdií (ÚRŠ). Ústav bol jediným akademickým pracoviskom tohto typu v strednej Európe. Ústav mal slúžiť na vedecký výskum rómskeho jazyka, na tvorbu metodík, na prípravu sociálnych pracovníkov, na rozvoj jazykovej a kultúrnej identity. Bol to akademický pilier rómskych kultúrnych práv.
Štandardizácia rómskeho jazyka
V roku 2008 získala národnostná menšina bonus do svojej etno-emancipačnej identity - štandardizovanie rómskeho jazyka. Proces prebiehal pod gesciou splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity Aniny Botošovej, v spolupráci s lingvistami, odborníkmi a zástupcami komunity. Cieľ bol jasný: vytvoriť jazykovú normu, umožniť tvorbu učebníc, zaviesť rómčinu do škôl, posilniť jazyk v médiách a kultúre. Bol to historický moment jazykovej emancipácie. Toto všetko boli konkrétne výhonky z toho, čo sa začalo 9. apríla 1991.
A potom prišiel tichý posun...
V období príprav na vstup Slovenska do Európskej únie bolo dodržiavanie menšinových práv citlivou témou. Predovšetkým tých rómskych. Bolo totiž súčasťou politických podmienok EÚ v rámci predvstupových záväzkov SR. Rómske národnostné inštitúcie preto mali relatívnu finančnú stabilitu. Po vstupe do EÚ sa však systém financovania a systémová podpora začali potichu meniť.
Romano nevo ľil
Z periodika, ktoré malo byť stabilnou súčasťou národnostnej infraštruktúry, sa stalo médium odkázané na každoročné granty. Z týždenníka sa stal mesačník a neskôr občasník, podľa vôle ( a neraz až svojvôle ) donorov. Redakcia sa rozpadla a dnes je skôr vecou odhodlaných nadšencov ( čo však novinám neodoberá na odbornej mediálnej kvalite ). Finančná neistota média sa však stala normou.
Jazyk
Rómčina sa mala dostať do škôl. Mali sa vzdelávať učitelia. Mali vzniknúť metodiky, múzeá, vydavateľstvá, ďalšie výskumné pracoviská. To sa nestalo. Rómsky jazyk zostal najmä v národnostnom vysielaní verejnoprávnej televízie a rozhlasu, v literárnych iniciatívach neziskového sektora a v ojedinelých projektoch súkromných škôl, kde sa vyučuje aj rómsky jazyk. . Nie ako systém.
Ústav romologických štúdií
V roku 2025 bol Ústav romologických štúdií zrušený. Zanikol akademický pilier, ktorý mal jazyk a kultúru systematicky rozvíjať.
Divadlo Romathan
V roku 1996, na základe zákona č. 222/1996 o organizácii miestnej správy, boli národnostné divadlá vyňaté z pôsobnosti Ministerstva kultúry SR a presunuté pod krajské úrady. Romathan tým stratil priamu finančnú väzbu na Ministerstvo kultúry ako svojho dovtedajšieho zriaďovateľa. Po reforme verejnej správy v roku 2002 prešlo divadlo pod správu Košického samosprávneho kraja. Tým sa paradoxne stal regionálnou organizáciou s celoštátnym poslaním. Zájazdová činnosť sa logicky obmedzila – prečo by jeden kraj financoval kultúru pre celé Slovensko? Financovanie sa znižovalo. Divadlo roky zápasilo s nedôstojnými priestormi. Anna Koptová už v 90. rokoch upozorňovala, že tento model je pre národnostné divadlo určené pre Rómov roztrúsených po celom Slovenku systémovo problematický. Kompetentní ju však nepočúvali.
A dnes, v roku 2026, prichádza ďalší historický zlom. Na čelo divadla Romathan sa po prvý raz v histórii postaví Nerómka. Nejde o osobu ( preto ani konkrétne nemenujem ). Ide o symbol. O princíp. V roku, keď si pripomíname 35 rokov uznania rómskej národnostnej menšiny, sa na čelo jediného profesionálneho rómskeho divadla v strednej Európe postaví Nerómka! Nejde o osobu. Ide o symbol. O princíp. Vo výberovej komisii nesedel žiadny zástupca rómskej odbornej verejnosti. Nezaznela širšia odborná diskusia ohľadne divadelných potrieb a priorít rómskej národnostnej menšiny.
Obrátil sa niekto z Košického VÚC so žiadosťou o stanovisko na zástupcov rómskej národnostnej menšiny v Rade vlády SR pre národnostné menšiny, požiadal o odborné strategické stanovisko Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, pozval rómskych odborníkov ( napríklad tých, čo stáli pri založení a riadení divadla v prvých rokoch ) do výberovej komisie? Boli vo výberovej komisii zástupcovia zamestnancov divadla? Lebo okrem ekonomických ukazovateľov by bolo fér brať vo výberom konaní ohľad aj na potreby a ústavou garantované uplatňovanie kultúrnych práv národnostnej menšiny a smerovanie divadla podľa predstáv menšiny, keďže ide o národnostné divadlo.
A to je problém princípu. Tu bol zhodený zo stola symbol. A ostávajú iba trpké otázky.
Otázky, ktoré nedajú spať
Čo sa tu vlastne deje? Čo sa stalo za tých 35 rokov? No čo: Ťažko vybojované práva rómskej národnostnej menšiny sa menia. Menia sa potichu. Nenápadne. Presunom kompetencií. Znížením rozpočtu. Zrušením, reorganizáciou, konsolidáciou. Grantovou neistotou. Personálnou zmenou bez širšej odbornej diskusie o kultúrnych potrebách a predstavách samotnej menšiny.
Rómčina nie je systémovo prítomná v školstve ani v kultúre. Akademický pilier zanikol. Neexistuje dôstojné múzeum rómskej kultúry ( lebo nie, dve izbičky v Múzeu slovenskej dediny nestačia ). Neexistuje symbolický pomník všetkým slovenských obetiam rómskeho holokaustu. Neexistuje múzeum rómskeho holokaustu. Neexistuje samostatná vedecká inštitúcia ( mimo akademického priestoru ), ktorá sa vedecky zaoberá rómskym jazykom. Vďakabohu za Vedeckú knižnicu v Prešove a jej Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry ( hádam sa udrží a reči, čo sa šíria sú len rečami ... ). Médiá prežívajú a akákoľvek snaha o ich oživenie a inštitucionálne ukotvenie je politicky zneužitá. Ako napríklad Rómsky mediálny dom. Divadlo mení charakter.
A čo stratégia? Slovensko prijalo Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Hovorí o bývaní. O vzdelávaní. O zamestnanosti. O boji s protirómskym rasizmom. Kedy sa do nej naplno, nie len medzi riadkami, dostane kapitola Kultúra? Kedy sa rómska identita v strategických dokumentoch ( ktoré mimochodom tvorili aj Rómovia ) prestane redukovať na sociálny status? Kultúra nie je sociálna dávka, to je fakt. Nenakŕmi. Ale predsa len: je to práve kultúra, ktorá tvorí jadro rómskej identity. Je to práve kultúra, ktorá ľudí zušľachťuje a mení.
Rok 2026 ako memento?
Ak je rok 2026 rokom osláv, potom sa musíme opýtať: Čo vlastne oslavujeme? Papier z roku 1991? Je čo oslavovať? Živorenie a odumieranie?
Ak sa v roku 35. výročia uznania rómskej národnostnej menšiny nezačneme spoločne pýtať, čo sa deje s kultúrnymi inštitúciami rómskej národnostnej menšiny, ak nezačneme vytvárať tlak, môže sa stať, že sa z nich už čoskoro stane poznámka pod čiarou v texte nejakého historika.
Text je súčasťou projektu ROMALE - priestor pre pravdu
Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín
