
Zo stanoviska p. Nicholsonovej vyplýva, že konkrétne mená osôb nebudú zverejňovať. Vnímali by to ako nefér voči týmto ľuďom, z ktorých mnohí pre ministerstvo pracujú už niekoľko rokov. Podľa stanoviska nie je záujmom niekomu ublížiť alebo ho vystavovať takémuto tlaku.
V tejto chvíli ich mená nie sú až také podstatné. Kto pozná pomery na ministerstve, pozná aj ich mená. Dôležité je, že pri plnení príkazov nemali žiaden problém s vlastnou chrbtovou kosťou a ohýbali ju podľa toho ako fúkal vietor. Išlo o zámer alebo nevedomosť? Išlo im iba o „teplé miesto" štátneho úradníka, pravidelné odmeny, milé slovo šéfky? Alebo sa im niekto vyhrážal zabitím, ublížením na zdraví, či zničením osobného auta? To sa teraz nedozvieme, no isté je, že tí ľudia pracovali (a vyzerá to tak, že niektorí z nich stále pracujú) na ministerstve práce a v sociálnej implementačnej agentúre a v krivení vlastnej chrbtice stále pokračujú.