Verte mi, moja trieda rozhodne nie je z tých, ktoréprogram nacvičujú od polovice tretieho ročníka. Dokonca aj kvôli looku nášhooznamka sme sa hádali ešte mesiac pred stužkovou. Skrátka, nie sme ukážkovátrieda- v prospechu a dochádzke často na chvoste celej školy (nie smemalée gymnáziumJ),ale kolektív sme skvelý. To mi môžete veriť, ale ani súdržnosť nás nedonútilaprinútiť sa pripraviť a potom aj nacvičiť program, aký by sme si možnopredstavovali. Nie že by nebola snaha...
Dokonca sme zorganizovali aj chatu, kde sme mali nacvičovatprogram, ale zvrhlo sa nám to trošku a bola z toho klasická resetovačka.Nič v zlom, ale možno to bolo aj kvôli céčkarom, ktorí sa k námpridali a o nácvik akéhokoľvek stužkového programu nemali ani najmenšízáujem, keďže mali ešte do stužkovej ďaleko. Netreba sa vsak vyhovárať, ale ichpunč nám k upusteniu od našich pôvodných cieľov dosť pomoholJ.
Bol týždeň pred stužkovou a pečatili sme triednu knihu.Plán bol jasný- zapečatíme triednu knihu a zbúchame aký-taký program. Zapečatilisme, ale museli sme to ísť zapiť. Plán B: o 2 hodiny sa stretneme zasev triede a budeme nacvičovat nástup a aj program ako draci.Stretli sme sa, ale nedalo sa nacvičovať nič. Ale pohľad bol na nás rozkošný,ako sa vsetci snažili nastúpiť sa do urovnaného zástupu. Čas sa teda krátil,ale mali sme aspoň zhromaždené nápady na scénky, ktoré by sme boli schopnínacvičit.
A bolo to pekne zorganizované- niekto si doniesol nápadna scénku, zhromaždil obsadenie a samostatne si to nacvičili- takto tofungovalo a na moje prekvapenie bolo vsetko pripravené. Okrem jednej scénky,o ktorej som bola presvedčená, ze rozhodne bude a len hodinu pred začiatkomsom sa dozvedela, že pre nedostatok inšpirácie nakoniec nacvičená nebola. Bolto pre mňa celkom šok, lebo som celú stužkovú mala moderovať a mala som právek tejto časti pripravený pekný pokec.
Prežili sme nástup (ten mal dokonca aj generalku) a čakalanás tá zábavnejšia časť. Práve tým, že sme po celej škole znami ako najväčší blázni,všetci od nás očakávali skvelú zábavu a latku sme teda mali pekelnevysoko, čoho sme sa doslova hrozili. Ale bolo to úzasne! Hneď pri prvej scénkerodičia pomaly plakali a musím priznať, že to tak bolo počas celej stužkovej.Po skončení sme dostali aj tip, že sme mohli do programu zaradiť aj rodičovskýtanec na pobavenie, lebo moji spolužiaci valčík nezvládajú zrovna excelentneJ.Tombola bola super, keby polovicu cien nevyhral Miki s maminou, ale túžiljedine po futbalovej lopte a tú mu vyfúkla mamina spolužiačky. Pre rodičova profesorov sme mali aj špeciálnu zábavu- testovali sme ich! Bolo to niekoľkootázok na preverenie ich vedomostí o nás a musím uznať, že niektorídoslova pohoreli. Plný počet nemal nikto, ale do najlepšej trojky saprepracovala aj riaditeľka a vôbec to nebolo zmanipulovanéJ.Nasledoval rozstrel. Pri ňom sme sa skutočne zabavili. Povedať rýchlo niekoľkokrátza sebou: „Šašo suší osušku“, faktnie je až také ľahké. A aj také osobnosti ako je pani riaditeľka na ňompohoria.
Celé to bolo ešte samozrejme popretkávané jedloma tancom. Dokonca nám aj naša bývalá fyzikárka zahrala na harmonike. Každýprofesor dostal od nás darček, aby si na nas mohol vždy spomenúť. No, spravilisme im VianoceJ.Vyberali sme originálne darčeky, ktoré ich vystihujú.
Ak by som to mala zhodnotiť celé, bolo to úžasné. AMAZING! Naša večne zamračená triednasa usmievala, zdržala sa najdlhšie z profesorov a len málo rodičov jutromflo. Je večne nepokojná, ale keď som ju videla ako odchádzala, mala sompocit, že sme ju konečne potešili. Ako studená sprcha na mňa pôsobilo, keď násv utorok celú triedu zvolala na triednicku hodinu a povedala nám, lepšiepovedané, vykričala nám, čo všetko sme urobili zle. V pondelok sme dozborovne doniesli málo koláčov (dve plné krabice a torta je vážne málo-profesori si asi hodlali ešte zobrať aj domov pre svoje ratolesti), nedali smek nim servítky(!) a na stužkovej sme jej dali úplatok- úplatokv podobe zlatého náramku, ktorý od nás dostala, keď aj ostatní profesoridostávali iné darčeky. Teraz neviem, musím sa spýtať, či aj naša slovenčinárkaberie to pero, čo sme jej kúpili ako úplatok. Tam by bolo oveľa výhodnejšie uplácať-zo slovenčiny maturujeme všetci. Z matiky, ktorú naša triedna učí maturujú3 a plus nejakí 3 z fyziky. Ale asi sme mali taký zámer, že za tenzlatý náramok nám vybaví maturitu všetkým a zo všetkých predmetov.
To že na nás tak nakričala by zase až tak nevadilo- veď nato sme si už za tie 4 roky zvykli, ale že nás teraz ohovára po celej školea zhadzuje našu perfektnú stužkovú, ktorá sa všetkým okrem nej páčila, takto je už pre nás všetkých príliš.
Po zážitkoch ako je spoločne rodičovské združenie pretriednu, rodičov a nás (hovorím, že nie sme ideálni), vieme, že triedna jepred rodičmi na nás ako med, ale len čo sa za nimi dvere zatvoria, všetko jeinak. Ale vážne nikto z nás nečakal, že keď na nás takto po stužkovejnaziape, že sa bude rodičom ospravedlňovať a pred nimi rozprávať, ako jumrzí, že tak vybuchla. Po štyroch dňoch je to skutočne spontánny výbuchv amoku. Ale dalo by sa to zobrať do úvahy, ak by nám aj neskôr povedalaaspoň Ďakujem za darček a možno sa ospravedlnila aj nám, ale ničohotakého sme sa ani mesiac po našej stužkovej nedočkali. Mrzí nás to, alekoniec-koncov, už aspoň vieme, čo od nej máme čakať. NIČ.
