Emil Kňazovický
Návraty
Po nebeských diaľniciach sa k nám každú jar vracajú.

Čo už môže dnes človeka homo internetis prekvapiť ? Môže ho zaskočiť situácia , keď na otázku nenachádza odpoveď ? Dnes , keď stačí do vyhľadávača zadať slovo a na skle už aj rolujú desiatky článkov k danej téme ? Mne sa to stalo.

Tak ako chalani, dá sa ? Aj by sa dalo , ale akosi sa nám nechce. Hádam nemáte strach ?! Niee,... len sa nám teraz nechce. ... šak za chvíľku. Vyskúšajme , .... čo nás nezabije...Dobre, ale poďme všeci spolu. Ráz..., dváá, ...tríííííííííííí. Fajn haluz chalani , ideme ešte raz.

Po precitnutí z nekľudného spánu sa dostavilo príjemné spoznanie. Za balkónovými dverami nieje panelákova džungľa, ale morské pobrežie. Sme v Grécku,.. sme na Samose, ostrove veľkého mysliteľa Pytagora.

Pamätáš sa ? Rok 1988. Vzrušene sme študovali cestovný poriadok , ako sa dostať tam, kamsi na druhý koniec , kde snáď líšky dávajú dobrú noc. Autobus nás viezol cez polia, dávno minul posledné paneláky Dúbravky, ... je toto ešte stále Bratislava? Tak tu bude náš nový domov, Devínska Nová Ves. Rozostavané sídlisko. Podľa stavebného plánu hľadáme stavbu, ktorá je tá naša. Náš malý syn ( aj ten ešte nenarodený) bude tu niekde raz chodiť do školy. Pamätáš sa ? Už to bude 20 rokov. Chlapci vyrástli, a my sme tu doma.