Našľapuj zľahka, priateľ môj a nepolám mi krídla,
vieš, aký je to pre mňa boj, aby som zo zeme sa zdvihla.
Viem, inú princeznú už dlho v srdci máš, tušila som to, no nechcel si ma raniť,
viem, chcel si mi pomôcť, sebadôveru nájsť, mal si strach, ak mi o nej povieš, že navždy utečiem.
Tíšiš mi srdce láskou k Tebe zranené, nech nebolí viac toľko,
je to však pre mňa ťažké a ešte bude veľa chvíľ, keď bude bolieť, ach koľko ...
Keď povedal mi istý chlapec, len atraktívnu chcem - Ty na to nemáš, tak sa strať,
Ty napísal si mi, však to je hlupák, veď Ty si krásna, niet o neho prečo stáť.
Len silu mi vždy prosím daj, zdvihnúť sa a ísť ďalej,
a rieku života preplávať, nájsť stratený raj a nestratiť nádej.
Priateľ môj, vďaka za všetko, čo pre mňa stále robíš,
vážim si to veľmi, Ty to vieš a ďalej smiechom moje rany hojíš.
Chráň si svoj poklad, svoju princeznú, je krásna, úžasná, je ako sen.
Ty sám si si ho vysníval, ju nežnú, tak neboj sa a ži len preň.
Nuž ostáva mi už len zapriať jediné - veľa šťastia obom vám,
Tebe tá krásna cesta otvára sa, tak neváhaj a vkroč s ňou tam.
Venované princovi z príbehu Motýľ so spáleným krídlami – nečakané pokračovanie príbehu. použitá fotografia Lucie Vondráčková - www.lucievondrackova.cz
