človek obdivujúci veci medzi nebom i zemou a objavujúci farby života, vieru, nádej a lásku Zoznam autorových rubrík: bezlepkové recepty, Ľudia môjho života, Láska a jej farby, Dúha mojich pocitov, Mojimi očami, To, čo trápi a bolí, Súkromné, Nezaradené
Pamätám si to ako dnes, bol večer 2.4.2005 a už počas predošlých dní som napäto sledovala informácie o veľmi zlom zdravotnom stave vtedajšieho pápeža (dnes už svätého) Jána Pavla II. Na Slovensku ani v Čechách nebola ešte žiadna kresťanská televízia, tak sme len vďaka prenosom TA3 (alebo CNN, či BBC) sledovali a modlili sa spojení so zástupom na námestí sv. Petra v Ríme modlitbu sv. ruženca počas posledných dvoch dní jeho života.
Je to práve päť rokov, čo si odisiel do Neba a mne je stále smutno, ako keď mi pred 15 rokmi zomrel môj vlastný otecko.
Na naše prvé stretnutie si sa veľmi tešil, nečakal si totiž, že sa narodím o tri týždne skôr, než mal byť termín.
Dnes je Deň Matiek a tak zo srdca blahoželám všetkým mamičkám.
Dnes sú to presne štyri roky, čo si Ťa Pán povolal k sebe.
Možno sa vám to nezdá, ale aj takí ľudia ako sú kardináli a pápeži môžu mať zmysel pre humor.
Človek s veľkým Srdcom plným Lásky, ktorý svoj talent využil naplno a rozdával tak radosť mnohým z nás.
Nenápadne k nám prichádzajú a vďaka nim si udržiavame v pamäti ľudí nášho života, hlavne tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Presne pred 30. rokmi 16. 10. 1978 sa udialo v histórii pápežstva niečo neočakávané. Na pápežský stolec bol zvolený prvý pápež slovanského povodu, Poliak – kardinál Karol Wotyla, ktorý si zvolil pápežské meno Ján Pavol II.
Je to nebovomodrý krehučký a drobulinký kvietok, ktorý je symbolom spomienky a keďže nerastie osamotená, ale vždy ma viacero výhonkov, tak je pre mňa aj symbolom spolupatričnosti a priateľstva.
Ak ste zvedaví o kom píšem čítajte ďalej.
Ako malá, vždy keď som mala strach z niečoho, utekala som sa schovať do tatinovho náručia. Bol to úžasný pocit, keď ma vždy potom objali jeho veľké bezpečné ruky a upokojil ma.
Je mojou druhou sesterničkou, ktorú som si doslova popestovala od kolísky, samozrejme s dovolením jej zlatých rodičov Janka a Janky. Volá sa Alžbetka, ale pre mňa je moja Sissi. Má krásne modré očká a dlhé, krásne a kvalitné blond vlasy (ktoré som jej priznám sa úprimne závidela) a rovnakú romantickú a nežnú povahu ako mala Romy Schneider vo filme ako Sissi.
Bolo to v jazykovom tábore Anem v Rakúsku v roku 1996, kde som strávila posledné dva týždne mojich pomaturitných prázdnin. Stretla som tam JU – svoju „Dvojičku“ a ani som netušila ako rýchlo sa z nás stanú skvelé priateľky. Obe sme boli malej postavy a s tmavšími dlhšími vlasmi.
Naša Nadika, ockova sestra, bola veľmi vzácna osôbka. Bola najstaršia z ockových súrodencov a bola takým nežným tmelom rodinného kruhu.
Začalo sa to všetko pred piatimi rokmi, keď som už rok mala úspešne ukončené diaľkové magisterské štúdium popri zamestnaní na RKCMBF UK v Bratislave. Kamarátka mi vtedy rozprávala, že už rok má chlapčeka na diaľku adoptovaného z Indie a pýtala sa ma, či by som sa na to dala a poskytla mi všetky potrebné info, aby som to mohla začať vybavovať, pretože je tam čakacia doba asi 3-5 mesiacov pre veľký záujem. Ja som súhlasila a poslala vyplnený formulár na príslušné miesto a čakala čo sa bude diať. O tri mesiace mi prišla odpoveď, že mi pridelili deväťročnú malú princeznú, poslali mi jej údaje foto a informácie o nej a tak som teda našla „svoju“ malú princeznú.
