Presne tak je to aj v našom živote, každý z nás okrem krásnych chvíľ zažíva aj chvíle plné bolesti, námahy, trápenia, smútku, sklamania, zrady a rôznych iných ťažkostí.
V takých chvíľach sa asi každý z nás pýta – Prečo ja? Len ťažko hľadáme uspokojivú odpoveď.
Verím, že Boh nás týmito ťažkými skúškami formuje a učí nás spoznávať a vážiť si tie pravé hodnoty v živote a naučiť sa, že mnohé veci nie sú v živote samozrejmosťou.
Veď keby sme na vlastnej koži nepocítili chorobu, nevážili by sme si zdravie, keby sme nezažili zradu, nevážili by sme si tých pravých priateľov.
Bez samoty by sme brali lásku ako samozrejmosť, bez skúsenosti vlastnej práce, by sme asi poriadne nedocenili prácu ostatných, atď. Naše srdce je takto formované a vďaka tomu dokážeme oceniť tie pravé hodnoty a snažiť sa o ne.
Len vďaka tomu sa z nášho srdca nestáva kus ľadu, ale sme schopní citu a lásky. Dobré, láskavé a statočné srdce už z diaľky žiari ako ten najkrajší diamant.
Prajem nám všetkým, aby sme nachádzali čo najviac takýchto ľudí a priateľov a vážili si ich a rovnako, aby sme takými priateľmi s dobrým a láskavým srdcom boli aj my pre našich priateľov.
