moj krstny syncek
Keď vstúpi do nášho života malý, bezbranný a nežný balíček života, je to ten najkrajší dar a je úplne jedno, či je tento malý človiečik vlastným, alebo adoptívnym dieťatkom.
Svojim rodičom dokáže priniesť obrovskú radosť a lásku bez rozdielu.
Keď mi lekári v nemocnici ako šestnásťročnej oznámili nekompromisný ortieľ, že nikdy nebudem môcť byť matkou vlastného dieťatka, bola to pre mňa veľká rana a bolesť.
Postupne som si začala uvedomovať, aké to bude mať následky pre môj ďalší život a prípadné manželstvo.
Od mala som pritom mala veľmi rada deti a túžila som samozrejme aj po vlastnej rodinke. Ešte stále býva pre mňa veľmi smutný a ťažký pohľad do kočíkov s bábätkami, ktoré patria mojim rovesníčkam. Veľmi ma povzbudzovala moja priateľka, ktorá mi pomohla adoptovať si na diaľku dievčatko z Indie, ona si adoptovala odtiaľ chlapčeka.
Táto moja adoptívna dcérka z Indie mi priniesla do môjho života novú nádej a radosť.
Aj keď je odo mňa veľmi ďaleko a mnohí mi hovorili, že som hlúpa, že sa na diaľku starám o dieťatko, ktoré nikdy neuvidím a nestretnem. Jej listy ma vždy presvedčia o tom, že som sa rozhodla správne Veľmi si tak vážim všetkých rodičov, ktorí si dokázali adoptovať dieťatko z detského domova a dávajú mu takto svoju lásku, alebo rodičov, ktorí sa starajú o ťažko fyzicky či duševne choré dieťatko.
Vo svojom okolí mám viacero takýchto priateľov, ktorí dali šancu nechceným dieťatkám a vychovávajú tak adoptívne detičky.
Sú to úžasní ľudia s veľkým srdcom, ktorých si veľmi vážim a veľmi im fandím.
Moja veľmi dobrá priateľka, ktorá mi s touto adopciou na diaľku pomohla, spolu so svojim manželom tiež túžila po dieťatku, ale dlho im to nebolo dopriate.
Práve ona mi potom povedala, že ten, kto na vlastnej koži nezakúsi ako to bolí nemôcť mať vlastné dieťatko, nikdy to nepochopí. Až minulý rok mi celá šťastná oznámila, že predsa len sa na nich usmialo šťastie a čakajú bábätko.
Veľmi som sa tešila a celý čas som sa za ňu aj dieťatko modlila, aby všetko dobre dopadlo.
Ešte keď ho len očakávali, tak mi táto moja priateľka povedala, že by bola rada, keby som sa stala krstnou maminou ich dieťatka. Bola som veľmi šťastná a s radosťou som súhlasila.
Pred dvoma týždňami sa im narodil zdravý krásny chlapček a tak som sa teda stala jeho krstnou maminou.
Som vďačná všetkým ľuďom, ktorí sa zaslúžili o to, že sú sprevádzkované Hniezda záchrany pre detičky, o ktoré sa ich vlastní rodičia nemôžu alebo nechcú postarať. Vďaka patrí za každý jeden takto zachránený ľudský život.
Rovnako si cením prácu ľudí, ktorí pomáhajú zriadením rôznych azylových centier mamičkám v zlej situácii, aby mohli donosiť svoje dieťatko.
Vždy som bola vedená k hlbokej úcte k ľudskému životu od jeho počatia až po prirodzený koniec. O to viac túto úctu k životu vo mne prehlbuje aj moja vlastná bolestná skúsenosť, že nikdy nebudem môcť mať vlastné dieťatko.
Možno som pre niekoho obyčajná naivka, ale pre mňa je ľudský život veľkým Božím darom, ktorý sme si nijako nezaslúžili.
Veľmi by som si teda chcela adoptovať dieťatko ak budem mať šťastie a nájdem svoju životnú Lásku - manžela, ktorý s týmto bude súhlasiť a bude ochotný si so mnou dieťatko adoptovať.
