Už ako malú ma rodičia učili, aby som nikdy nezabudla použiť slovíčka Prosím, Ďakujem, Prepáč a hlavne aj pozdraviť našich známych, keď sme ich niekde stretli.
Myslím, že je veľmi dôležité naučiť už malé deti, že ak niečo potrebujú, tak by namiesto slovíčka Chcem mali použiť slovíčko Prosím a ak im niekto nejako pomôže, alebo niečo dá, aby nezabudli slušne poďakovať, je to základná úcta k tomu druhému človeku.
Nemalo by sa zabudnúť aj na to, aby sa už od malička deti naučili, že ak niekomu nejako ublížia, alebo spôsobia nejakú škodu aj keď nechtiac, je dôležité, aby sa ospravedlnili slovíčkom Prepáč.
Píšem síce o deťoch, ale je veľmi smutné, že na tieto základné veci často zabúdame aj my dospelí, potom sa to deti ani nemajú od koho naučiť, keď im príklad základnej slušnosti a úcty k ostatným nedajú ani vlastní rodičia.
Vytráca sa z našej komunikácie základná slušnosť a úcta. Je smutné, keď mnohé veci berieme ako samozrejmosť a zabudneme poďakovať za pomoc, či sa ospravedlniť ak sme niekomu ublížili.
Rovnako zabúdame aj v rodinách na to, aby sme si povedali Mám Ťa rád, či prípadne prejavili lásku nejakou drobnou pozornosťou, často si to uvedmomíme veľmi neskoro, keď uz tomu človeku nemáme žiadnu možnosť poďakovať sa za všetko, čo pre nás urobil.
Môže sa to zdať niekomu staromódne, "out".
Myslím však, že svet by bol oveľa krajší, príjemnejší a život oveľa znesiteľnejší, keby sme na tieto veci nezabúdali my sami a aj vo výchove našich detí.
