Nikto ju nechce, každý sa jej snaží všetkými silami vyhnúť, alebo jej újsť, no zvyčajne neúspešne. Zasiahne často presne naše najcitlivejšie miesto v srdci a zabodne sa doň. Patrí k nášmu životu. Bez nej by sme si nedokázali naplno oceniť tie krásne chvíle, keď sme šťastní a plní radosti. Nevážili by sme si ani tie drobné radosti, ktoré nás stretajú a robia náš inak všedný deň krajším.
Bez bolesti by sme si nedokázali vážiť to, čo sme cez mnoho sĺz a ťažkostí nakoniec dosiahli. Brali by sme to ako samozrejmosť a nedokázali by sme oceniť ani námahu ostatných. Naše srdce by bez nej stvrdlo a nedokázalo by v nás prebudiť súcit a ochotu pomôcť tým, ktorí trpia a potrebujú našu pomoc. Bez sĺz bolesti by sme si nevážili slzy šťastia.
Bez okamihov smutnej bolesti by sme nedokázali oceniť krásu nádherných lúčov svetla radosti. Rovnako bez bolesti by sme si nevážili silu a čaro pravej lásky, pre ktorú sme potom ochotní sa obetovať a darovať srdce svojej spriaznenej duši. Keď človek o svoju Lásku musí bojovať, tak o to viac si ju potom váži.
Keď sa budeme snažiť navzájom si pomôcť niesť bremená našich životov, hneď bude svet krajší a prežiarený Láskou.
