Najviac mi chýba práve môj Ocko. Jeho šibalský humor, s ktorým mi pomáhal zvládnuť tie ťažšie chvíle, ktoré ma stretli ..., jeho úsmev a pohladenie boli v tých chvíľach najlepším liekom.
Oci, veľmi mi chýbajú mnohé chvíle prežité s Tebou, napríklad, keď som Ťa ako dieťa čakávala pri dverách v čase, keď si sa mal vrátiť z práce a tešila sa, keď sa otvoria dvere a v nich sa zjavíš Ty a zdvihneš ma do výšky.
S nadšením som sa pozerala na to, ako si viažeš kravatu a ako Ti svedčí oblek, keď si sa chystal s maminou na oslavy alebo plesy. Keď som bola staršia, dovolil si mi upravovať Ti vlasy - česať, lebo vždy ma to veľmi bavilo a chcela som byť kaderníčkou a Ty i okolie boli s výsledkom úpravy Tvojho účesu spokojní.
Rada som Ti pomáhala v kuchyni pri varení, bol si totiž vynikajúci kuchár a pomaly ma zaúčal do svojich tajomstiev.
Milovala som vianočné nákupy potravín, keď som spolu s Tebou počas komunizmu stála v povestných radoch na mandarínky, či iné dobroty, ktoré sa len veľmi ťažko dali zohnať a boli dostupné len na Vianoce, rozprával si mi totiž počas toho rôzne zaujímavé i veselé príhody zo svojho detstva a tak nám čas rýchlo ubiehal.
Nezabudnem ani na mnohé krásne chvíle pri vzájomných rozhovoroch, hlavne na dva spoločne strávené týždne, keď sme boli doma spolu sami len niekoľko týždňov pred Tvojou smrťou.
Je mi ľúto, že mnohé sme si nestihli dopovedať, ale verím, že sa spolu vo večnosti u Pána stretneme. Vďaka za všetko Oci, prosím, nezabudni tam hore na mňa, ja tu určite na Teba nezabudnem.
Myslím aj na všetkých tých ostatných príbuzných, ktorí už sú v Nebi.
Nezabudnem na vás a ďakujem vam za všetko.
