Každý človek má plné srdce snov, ilúzii a túžob, ktoré postupne stráca a prichádza na to, čo život so svojou drsnou tvárou ponúka, že nie vždy udalosti v ňom končia happyendom ako v rozprávke.
Ľudia v našom živote sa menia, jedni odchádzajú a druhí prichádzajú.
Najťažšie je lúčenie, vtedy si myslíme, že už to nikdy nezvládneme a nedokážeme bez toho človeka žiť. Pýtame sa prečo práve ja? Prečo sa to muselo stať práve mne? Prečo ma tak zranil a opustil?
Odpoveď pozná len Boh. On jediný vie, prečo je pre nás potrebná i bolesť a on jediný vie ako dlho potrvá kým sa rana ako tak zhojí...
Často je to naozaj tak veľmi dlho trvá kým čas s Božou pomocou vylieči rany. Postupne sa bolesť zmierňuje i keď nikdy už nezmizne a na srdci ostáva po nej veľká jazva, ktorá sa nikdy nezhojí, len občas sa bolesť zmierni a človek má pocit, že na chvíľu je všetko smutné preč.
Boh sa nám snaží vlievať do sŕdc nádej, my sa len musíme snažiť mu uveriť, že tie jeho slová „Nebojte sa!“ naozaj platia a že s ním sme v bezpečí, nech sa deje čokoľvek.
Do života nám aj vstupujú noví ľudia, ktorí v ňom potom ostávajú spolu s nami. Niekto má šťastie a nájde svoju spriaznenú dušu na celý život , s ktorou ho už nič nerozdelí, len smrť. Prežíva spolu s ňou svoje bolesti, trápenia ale delí sa aj o nádej, radosť a lásku, ktorá ma v spolupráci s Pánom napĺňať celý vzťah. Jedine on je tou oporou a on dá silu byť spolu v šťastí aj v nešťastí, v zdraví i v chorobe a v bohatstve i v chudobe, on je ten základný kameň, ktorý je oporou všetkému. Len sa mu musíme snažiť dať šancu a dôverovať, že s jeho pomocou to zvládneme.
Je to strašne ťažké, ale verím, že s jeho pomocou sa nám to podarí.
Veľa Božích milostí a požehnania všetkým vám, ktorí putujete a hľadáte, ktorí ste ustarostení a potrebujete oporu, ktorí ste ubolení a potrebujete zmierniť bolesť.
Nech Pán stojí stále pri nás a nech nám dodáva silu všetko zvládať a nech nad nami drží svoju ochrannú ruku.
