Myslím však dnes hlavne na tie adoptívne a pestúnske, lebo na tie sa akosi zabúda.
Sú to mamy ako všetky ostatné, len s tým rozdielom, že ich dieťatko nie je ich biologicky, ale je prijaté ich srdcom tou najhlbšou láskou a obetavosťou.
Veľmi si vážim všetky tieto adoptívne a pestúnske maminy, ktoré dali takto svojim rozhodnutím prijať do svojho srdca cudzie dieťatko a dať mu šancu pocítiť pravú a nefalšovanú materinskú lásku.
V jednom filme ma zaujala scéna, keď sa dievčatku, ktoré bolo adoptované vysmievali, že nemá vlastnú mamu a ona ostatným na to povedala „ Viete, vás musia mať rodičia radi, pretože ste ich vlastné deti, ale ja som hrdá na to, že ma moja maminka miluje, lebo ona si ma vybrala!“ Bola to nádherná veta a veľmi sa dotkla môjho srdca.
Bolo pre mňa veľmi bolestivé, keď som sa od lekárov dozvedela, že nikdy nebudem môcť mať vlastné dieťatko.
Zatiaľ som si teda adoptovala na diaľku dievčatko z Indie. Veľmi by som však chcela, keď nájdem svoju spriaznenú dušu, ktorá ma bude mať rada takú aká som, aby som si so svojim budúcim manželom mohla adoptovať dieťatko a tak mu dať šancu žiť v rodine.
Bola by som veľmi rada, keby aj naša spoločnosť prejavila väčší záujem o tieto mamičky a vôbec o starostlivosť o adoptívne a pestúnske rodinky.
Nedoceňuje sa poslanie a láska, ktorú tieto maminy a vôbec adoptívne a pestúnske rodiny, dávajú do starostlivosti o opustené deti z celého svojho srdca.
Veľmi vám zo srdca ďakujem všetky adoptívne a pestúnske mamky, za to, že ste, že pomáhate svojím srdcom darovať lásku tím, ktorí ju najviac potrebujú – svojim s láskou prijatým detičkám.
Tento článok by som chcela venovať z celého svojho srdca Naty Blahovej, ktorá je úžasnou a skvelou ženou, aktívne a neúnavne sa starajúcou o podporu a zlepšenie situácie náhradných a adoptívnych rodín.
Naty, vďaka za to, že si a blahoželám aj k novinárskej cene, ktorú si dostala práve za svoje články o situácii náhradných rodín a opustených detí.
