Stalo sa to v rokoch 1994 a 1995, keď sa môj zdravotný stav, následkom nesprávneho naordinovania liekov mojimi lekárkami, ktoré mali spolupracovať navzájom, zhoršil natoľko, že som skoro vykrvácala a okamžite som musela byť hospitalizovaná v nemocnici.
Injekčné ihly som od mala neznášala a bála sa ich a tak sestrička s humorom so mnou žartovala a urobila mi všetky potrebné testy, aby som dostala správnu krvnú skupinu, zavolala lekára a išli sme na to.
Prvý krát to bol pre mňa samú veľký šok, pretože nikdy predtým som ani neležala v nemocnici a vtedy prvý krát ma hospitalizovali rovno na celý mesiac a dovtedy som našťastie nikdy nepotrebovala infúzie ani transfúziu. Bála som sa teda veľmi ako to všetko so mnou dopadne a či mi to pomôže.
Keď som sa do nemocnice vďaka podobným okolnostiam dostala druhý krát, tak som už vedela čo ma čaká a tak som nebola až tak vystresovaná z tak dlhého pobytu v nemocnici, hoci som tam musela ostať aj cez svoju Stužkovú.
Vďaka tejto skúsenosti som si naplno uvedomila, akí ste dôležití všetci tí ochotní a nezištní ľudia, ktorí dokážete druhým pomôcť a darovať krv, aby ste tak iným zachránili život.
Ja som sa žiaľ nemohla dozvedieť mená ľudí od ktorých som dostala krv, viem len že to boli traja muži a jedna žena a krvné skupiny boli 0+ a A1+ (čo je moja krvná skupina), viac som z lístočkov na krvných „vrecúškach“ nedokázala odčítať.
Ďakujem teda všetkým vám, ktorí takto nezištne a ochotne pomáhate zachraňovať ľudské životy.
Je to od vás veľmi šľachetné a je to nenahraditeľný dar.
Dostala som od Pána ďalšiu šancu žiť a aj vďaka vašej pomoci ešte žijem, takže zo srdca ďakujem ešte raz všetkým vám, ktorí takto pomáhate a ďakujem aj celému nemocničnému personálu na Kramároch v Pavilone, kde boli v tom čase naozaj skvelí ľudia, hlavne MUDr. Nataša Feráková, MUDr. Zoltán Jányi a sestrička Tonka (dnes už je vydatá, na materskej a odišla z BA). Vďaka ešte raz všetkým vám.
