Mám veľmi rada tú krásu, keď sa krehké slnečné lúče dotknú stromov, ktoré tak začnú žiariť nádhernými farbami jesene a pozlátia tak celý les. Každý jeden list stromu hrá pri tom svoju dôležitú úlohu a každý z nich je dôležitý. Navzájom sa dopĺňajú nežným a plynulým prechodom farieb od zelenej, žltej, oranžovej, medenej až po hnedú. Ani jeden nie je rovnaký ale spolu vytvárajú prekrásny obraz.
K tomu, aby získali tieto nádherné farby však musia dozrieť, nechať sa ožiariť slnečnými lúčmi, odumrieť a nechať Tvorcu, aby na nich ukázal pravú krásu.
Mám pocit, že rovnako je to aj s nami ľuďmi. Každý z nás je iný, ale spolu tvoríme nádherne pestrú mozaiku života. Veď bolo by to fádne, keby sme boli všetci rovnakí. Jeden je biely, druhý žltý, ďalší červený a tamten je tmavý, ten je zas chudý a iný je tučný.
Každý z nás má však rovnakú cenu a hodnotu, nikto nemá právo niekoho odsudzovať len preto, že vyzerá ináč. Aj k tomuto poznaniu dozrievame po celý život, niekto skôr, iný neskôr.
Spája nás všetkých rovnaká úloha a to obstáť v tomto živote s čistým svedomím a dobrým srdcom a to by nás malo spájať presne tak ako tie rôznorodé jesenné listy na strome.
Prajem nádherný, jesenný, zlatistý deň so slniečkom v duši.
