Zložila som doma všetky tašky a tom mi zazvonil zvonček z domu, ozval sa mladý pán, že aby som prišla dolu, že našli moju peňaženku.
V tom šoku som úplne zabudla na ich priezvisko, za čo sa veľmi ospravedlňujem, pamätám si len, že začínalo na B. V šoku som zbehla dolu, veď nebyť toho pána tak ani neviem tak rýchlo, že som ju vytratila zrejme pri vchode do domu pri zápase s taškami a otváraním vchodovej brány, ktorá sa teraz otvára úlne iným smerom.
Dolu ma už čakala mladá rodinka z Lamača s asi už starším dieťatkom v kočíku práve na prechádzke a vrátili mi moju peňaženku s tým, že ma našli podľa účtu za telefón, ktorý som v nej mala založený na vyplatenie na poštu.
V peňaženke mimochodom nechýbala ani koruna.
Takto vyšokovaná som sa im pokračujúcim na prechádzku, stihla len veľmi poďakovať.
Veľmi ma mrzí a moc sa ospravedlňujem, že som zabudla vaše priezvisko, milá mladá rodinka z Lamača, ešte raz vám zo srdca ďakujem za vašu nezištnú pomoc a poteším sa ak náhodou nájdete tento článok a ozvete sa mi, aby som sa vám mohla osobne ešte raz poďakovať.
Veľká vďaka ešte raz za všetko.
