Veľmi ma šokovala správa z Číny ako tam zaobchádzali s odporcami režimu, ktorí bojovali za dodržiavanie ľudských práv a náboženskú slobodu, protestnými akciami počas olympijskych hier. Snímka k príspevku dokazuje ako ich márny boj potlačený režimom skončil. Musím povedať, že tieto snímky mi doslova vyrazili dych. Je to strašné a veľká bolesť a bezmocnosť z toho ma veľmi trápi. Pripomenulo mi to verše Milana Rúfusa z básne Prosba za mier, ktoré vám ponúkam:
NAPOMEŇ NAŠICH OTCOV, BOŽE NAD HVIEZDAMI,
NECH TROCHU MYSLIA, ČO SA STANE S NAMI,
KEĎ ZAČNÚ VOJNY A VŠETKY SVOJE HNEVY VYLEJÚ NA SEBA.
TIE HNEVY AKO PLEVY POKAZIA ZEM I NEBO BUDE CHORÉ,
NAPOMEŇ NAŠICH OTCOV, TY TAM HORE, ŽE SA TO NESMIE, ŽE AKO TY SI SVÄTÝ,
AJ ZEM JE SVÄTÁ, VEĎ CHODIA PO NEJ DETI.
Myslím, že mnohí tí, ktorí dnes vravia ako bolo u nás za komunizmu fajn, zabúdajú na to, že podobné zverstvá sa diali aj u nás, keď trpeli mnohí politickí väzni a rovnako aj tí odvážnejší kňazi a rehoľníci hlavne v päťdesiatych rokoch, ale dialo sa to i potom, len sa to akosi ľuďom vytráca z pamäte. Prosím, nikdy na to nezabudnime a nedovoľme, aby sa to ešte niekedy zopakovalo. Mám veľkú úctu pred všetkými tými odvážnymi ľudmi, ktorí neostali ticho a dokázali verejne vyjadriť svoj nesúhlas s režimom často aj za cenu vlastných životov. Žiadna vojna ani násilné potláčanie ľudskej slobody a práv neprinesie a neprinieslo nikdy nič dobré, len plno stratených nevinných životov a utrpenia. Skúsme Teda aspoň svojou troškou, možno úsmevom a pomocou niekomu, prispieť, aby bol tento svet aspoň trošku lepší.
