Keď som bola malá, naši rodičia spolu s nami za domom (bytovkou) vysadili pre každé z nás detí strom. Ja a brat sme dostali Brezy, sestra Červený Smrek.
Za našim domom je zároveň aj detské ihrisko a od dávna tam sa tam zvyklo hrať už niekoľko generácií detí.
Naše stromčeky tvorili príjemnú kulisu okolo ihriska.
Našli sa tam aj nespratníci, ktorí jedného dňa práve mojej ešte malej breze odrezali vršok.
Myslela som, že tá moja breza to už nemá šancu prežiť a zahynie. Veľmi som sa mýlila.
Možno tým, že bola ešte malá vzchopila svoju celú energiu a z boku odrezanej časti vyhnala dva hrubé konáre, ktoré postupne rástli do výšky.
Tým, že miesto jedného kmeňa z ktorého odrezali vršok, vyrástli dva hrubé kmene, pôsobí veľmi košato a široko.
Dnes je už vysoká skoro po štvrté poschodie a v lete poskytuje príjemný tieň.
Poskytuje úkryt mnohým malým vtákom napr. vrabcom, sýkorkám atď., ktoré to oceňujú hlavne v zime. Vtedy dávame do tej odťatej časti krmítko a chodí tam množstvo malých vtákov pre potravu.
Je to úžasné pozorovať ako ten strom zrazu ožije a napriek svojmu „hendikepu“ je prekrásny.
Myslím, že možno aj tým, že je to práve moja breza, má so mnou veľa spoločného a Pán mi cez jej príklad dodáva odvahu bojovať, aj keď sa to zdá už vopred stratené.
