Začalo sa to celkom nevinne babičkinou tajnou zásuvkou v kuchyni. Vždy, keď sme k nej prišli otvorila túto pre nás čarovnú zásuvku a vždy sa v nej zázrakom našla nejaká sladká dobrôtka, väčšinou čokoláda, alebo výborné želé cukríky, ktoré dodnes zbožňujem, volali sa Oskarky.
Väčšina postarších a naša generácia určite pamätá, dnes ich už neviem zohnať.
Čestne sa priznávam, že keď ocko chodil na služobné cesty, tak pri jeho návrate sme sa na neho vrhli, objali ho, dali pusu, ale hneď prvá otázka bola: „ Tatinko čo si nám priniesol?“ On žartom odpovedal: „Predsa seba, nestačí?“ Veru, až dnes si uvedomujem, keď sme ho stratili, že čo by som dala za to aby sa znovu objavil vo dverách a priniesol len SEBA, to by bol ten najkrajší zážitok ...
Neskôr sa vymyslela rodinná tradícia, stretávania sa raz za štvrťrok a vtedy zablahoželať všetkým oslávencom za dané obdobie, správne hádate, že medzi darčeky patrí aj čokoláda. K dezertom po obede zase zmrzlina alebo zákusky. Každý oslávenec si tak odnesie celkom slušnú zbierku čokolád, keďže mamka má ešte troch súrodencov, z toho dvoch s deťmi, z ktorých niektoré už majú svoje polovičky. Keď sa všetci zídeme je nás už okolo 25 ľudí.
Ďalšou príležitosťou na maškrtenie boli samozrejme Vianoce, keď sme ako deti tajne „lašovali“ zo stromčeka salónky, a miesto nich tam do obalu dávali kockový cukor. O to bolo väčšie prekvapenie keď sa konala stromčeková „oberačka“, že miesto salóniek často ostal väčšinou kockový cukor. Teraz to riešime tak, že na stromček sa salónky dajú symbolicky a ostatné sú odložené v barovej skrinke a tie sa potom rozdelia každému na prídel. Ale i to nebýva často bezpečné :-)
Po vianociach nastalo obdobie pôstu, keď sme všetky sladkosti odovzdávali našim a tí nám ich odkladali a to bolo asi pre mňa najťažšie obdobie vydržať, hlavne keď človek chytí čokoládový „absťák“, no snažila som sa. O to potom bola väčšia radosť z nazbieranej čokoládovej a cukríkovej zbierky. Dnes už to však žiaľ nedokážem až tak poctivo vydržať i keď snaha je. :-)
Potom prišla šibačka a s ňou ockova a bráškova sladká výslužka, s ktorou sa s nami poctivo rozdelili, keďže my baby sme si museli odtrpieť to polievanie, šibanie a voňavkovanie rôznymi zmesami voňaviek z čoho ešte dlho bola cítiť „skvelá“ aróma. Vydržali sme to však a potom nás čakala tá sľúbená sladká odmena.
Znova nasledovala štvrťročná oslava s čokoládovou výslužkou a tak to chodí po celý rok.
Ubezpečujem však, že dbám aj na správnu životosprávu :-), riadim sa heslom "Všetko s mierou" :-) Dúfam, že aj vy patríte medzi milovníkov čokolády a sladkých dobrôtok. Tak vám prajem ešte krásny deň a prípadne nejakú tu dávku dobrej zmrzliny.
