Nasledovníci mladého Werthera

Utrpenie mladého Werthera je dielom, ktoré Goetheho preslávilo a navždy ho spojilo s nešťastím tých, ktorí nasledovali jeho hrdinu.

Písmo: A- | A+

Keď v roku 1774 vyšiel román Utrpenie mladého Werthera, išlo o senzáciu. Mladí ľudia sa začali obliekať ako Wether, používali slovné výrazy, ktoré citovali priamo z knihy. Podnikaví, ale nie veľmi originálni autori písali voľné pokračovania, paródie, piesne a divadelné hry. V priebehu niekoľkých rokov vyšlo viac ako 10 vydaní.

Vorlesung aus Goethes „Werther“, 1870
Vorlesung aus Goethes „Werther“, 1870 (zdroj: Wilhelm Amberg)

Neskôr sa však Goethe dozvedel, že sa niektorí mladí čitatelia rozhodli pre predčasný koniec života, rovnako ako hrdina.

Die Leiden des jungen Werthers
Die Leiden des jungen Werthers 

Napriek tomu, že dochovaných informácií o vlne samovrážd je dnes oveľa menej a niektoré sa nedajú potvrdiť, Goethe mal výčitky svedomia a okrem toho si urobil mnoho nepriateľov. Kritika knihy zo strany cirkvi na seba nedala dlho čakať, ale v tom období si tým Goethe hlavu nelámal. Teológ Johann Melchior Goeze sa o knihe vyjadril ako o "skaze pre labilných čitateľov" a cirkev žiadala zákaz predaja.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Viac však prekvapilo odmietnutie knihy dobovými autoritami z oblasti filozofie, ktorí boli často oveľa liberálnejší ako autor.

Napríklad Georg Christoph Lichtenberg vraj poznamenal, že najlepšou časťou tohto "veľdiela" je, keď Werther zastrelí zbabelca. Knihu aj "werhterovské oblečenie" preventívne zakázali v niektorých krajinách, ale to samozrejme ešte viac zvýšilo jej popularitu. Nepomohli ani anonymné pamflety, ktoré sa šírili po Nemecku a zosmiešňovali knihu - akoby každou kritikou kniha získavala ešte viac priaznivcov. Témou dňa sa stalo presvedčenie, že za nevhodné správanie mládeže môže práve nesprávna literatúra, ktorej príkladom bol práve Wether a nepomohlo ani to, že sa od nej autor dištancoval rovnako ako aj od všetkých svojich fanúšikov.

SkryťVypnúť reklamu

Dielo si ďalej žilo vlastným životom. V Británii a Francúzsku sa po preklade zopakovalo to, čo sa dialo v nemecky hovoriacich krajinách. Čítal ju aj Napoleon Bonaparte, ktorý si knihu so sebou zobral aj na ťaženie do Egypta a považoval ju za jedno z najvýznamnejších diel literatúry. V roku 1787 sa Goethe rozhodol knihu prepracovať a v mnohom s ňou nebol spokojný. Pre mnohých čitateľov však bolo definitívnym práve prvé vydanie bez autorských zásahov.

SkryťVypnúť reklamu

Knihu v slovenskom preklade Dr. Márie Klimovej nájdete na našej stránke. Český preklad je možné nájsť na stránke Digitální knihovny.

Mgr. Igor Čonka

www.zabudnuteknihy.eu

Zabudnuté knihy

Zabudnuté knihy

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  78x

Prvá fantastická kniha na Slovensku bola napísaná 12 rokov pred prvým románom Julesa Verna. Napoleon Bonaparte napísal romantický román a maďarská barónka Emma Orczy vytvorila prvého „superhrdinu“. Knihu Irene Iddesleigh od Amandy McKittrick Ros považoval Mark Twain za „najväčší neúmyselne vtipný román všetkých čias“ a J.R.R.Tolkien a C.S.Lewis sa na spoločných stretnutiach zabávali hrou, kto sa pri čítaní tohto „veľdiela“ rozosmeje neskôr. Všetky tieto fakty zo sveta literatúry sú žiaľ zabudnuté a mnoho kníh končí svoj život na poličkách knižníc, kde o ne nik neprejaví záujem. Cieľom nášho občianskeho združenia je objaviť a sprístupniť zabudnuté poklady, aj nepodarky literatúry moderným čitateľom. Zoznam autorových rubrík:  Literárne podivnostiNezaradenáHistorické zaujímavosti

Prémioví blogeri

Anna Brawne

Anna Brawne

125 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,236 článkov
Martin Sukupčák

Martin Sukupčák

126 článkov
Karol Galek

Karol Galek

128 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu