Milá moja Opora v blížiacej sa starobe (týmto indiánskym menom reagujem vždy na svoju milovanú, keď ma láskyplne a musím priznať, že občas aj oprávnene sekíruje), vybavuje sa mi, že keď som spával s takýmito dvadsiatkami, býval som na podnájme a tlačili sme sa na rozťahovacej pohovke. Teraz, keď mám všetko, čo potrebujem, spím s päťdesiatkou. To nie je spravodlivé, že si mi tak zostarla.
Vzala ma za ruku a chápavo sa mi pozrela do očí: viem, že si v prechode a muži v tvojom veku mávajú všelijaké divné nápady, ale keď tak veľmi chceš, môžeš spávať s dvadsiatkami. Na chvíľku sa odmlčala, aby nabrala dych a ja som si v tom okamihu uvedomil, ako ma ľúbi, keď mi, hoci len verbálne, dopraje.
Potom však dokončila myšlienku: len si uvedom, že potom znova budeš bývať v podnájme a zase sa budeš tlačiť na rozťahovacej pohovke. A toho, že snáď opäť budeš mať všetko, čo potrebuješ, teda okrem toho jedného, sa vzhľadom na svoj vek, ani nemusíš dožiť.
V tom okamihu vyzdraviem, všetky ťažkosti a symptómy mužského prechodu mi pominuli. Mám ja vlastne šťastie, že mám takú rozumnú a priamu ženu. Koľkým problémom a nepríjemnostiam som vďaka nej predišiel (okrem jednej príjemnej činnosti), keby som podľahol pokušeniu. Neostáva mi len skonštatovať, že tá moja mi je skutočne oporou v tejto krízovej etape môjho života a asi naozaj ma má rada.
