Tento zázrak prebieha v malej, biednej, maďarskej obci, vzdialenej iba 15 km od Zádielskej doliny (čo je veľmi blízko ako inšpirácia pre náš tretí sektor, vládneho splnomocnenca, či samotných Rómov), na okraji Národného parku Aggtelek. Dedinka má krásnu polohu, z jednej strany ju lemujú lesnaté kopce, z druhej vzácne chránené mokrade. Žije v nej 210 obyvateľov, z ktorých je 90% Rómov. Obec je taká chudobná, že sa tu krčma neuživí, obchod s miešaným tovarom je otvorený len niekoľko hodín denne, našťastie ho nevlasní úžerník.
Pre výhodnú polohu obce, (unikátna vertikálna Rákociho jaskyňa je len 5 km ďaleko), ďalej tiež preto, že obec nie je veľká a obrazy sa na vaľkových domoch nestratia, lebo budú takmer na každom z nich, ale hlavne preto, že tu žije takmer výlučne rómska komunita, sa Eszter Pásztor (na obr.) z nadácie Európska dieľňa, ktorej pomocou sa projekt financuje, rozhodla uskutočňiť svoj sen, vytvoriť jedinečnú galériu, ktorá by uživila miestnych Rómov, práve na tomto mieste.
Ako mi pri letmom stretnutí stihla povedať (počas prestávky záverečného vyúčtovania rekonštrukčných prác, súčasti projektu), obec zachráni od biedy, keďže v okolí práca nie je, len vidiecky turizmus. Prvým krokom k tomu, aby sem prišli turisti je galéria, na ňu sa neskôr nabalia služby, ktoré by mohli priniesť prácu miestnym Rómom. Keď tu bola prvýkrát, našla tu apatických, v beznádeji a biede žijúcich obyvateľov, ktorých jediným cieľom bolo ako-tak prežiť dnešný deň. Aby sa projekt mohol uskutočniť, bolo potrebné ich nielen do neho začleniť, ale hlavne dosiahnuť to, aby sa s ním ztotožnili. Bolo to veľmi ťažké, lebo tunajším Rómom doteraz nikto nič nedal, nikdy sa o nich nik nezaujímal. Bolo ich treba presvedčiť, že horšie ako bieda je iba ničnerobenie. Trpezlivo vysvetľovala svoj zámer jednotlivým rodinám, malým skupinkám, kým ho spoločne, na zasadnutí obecnej rady schválili.
Mala veľké šťastie, že za koordinátora výtvarných prác a zároveň autora väčšiny diel, si vybrala Jánoša Horvátha, rómskeho výtvarníka z Miškolca, ktorý má ukončené vzdelanie aj v obore sociálna práca. Vďaka tomu urobil s miestnymi ľuďmi obrovký kus práce. Dokázal ich nielen presvedčiť, že projekt galérie je jedinečná šanca zmeniť ich život k lepšiemu, ale vtiahol ich, hlavne mládež, do prípravy a realizácie samotných výtvarných diel.
Ba zašiel ešte ďalej. V čase, keď som mal možnosť v jeho spoločnosti stráviť v obci celý deň, práve sa realizovalo posledné, 13. dielo prvého cyklu malieb, na ktoré pozval žiakov jednej základnej školy z Miškolca. Deti, podľa ktorých výtvarných prác sa zrodil námet diela, nielenže ho sami pod vedením Jánoša namaľovali, ale aj strávili niekoľko dní v rómskych rodinách. Mali možnosť prekonať predsudky, spoznať odlišnú kultúru, ba aj ochutnať miestne špeciality.
Obrazy, vznikajú technikou secco, na špeciálnu suchú omietku. Chemické zloženie farieb, ich schopnosť preniknúť hlboko do podkladu, tiež farbostálosť a trvanlivosť sú výsledkom niekoľkomesačného Jánošovho experimentovania a sú jeho výrobným tajomstvom.
Keďže je to veľmi náročný projekt, Jánoš si na jeho realizáciu prizval okrem spomínaných žiakov aj ďalších piatich rómskych maliarov a jednu sochárku. V druhej fáze projektu má vzniknúť vyše dvadsať diel, na ktorých sa okrem neho budú podieľať aj rómski umelci zo zahraničia, medzi nimi aj jeden zo Slovenska.
S prvým cyklom výtvarných prác sa uzavrela aj prvá časť revitalizácie obce. Jej najviditeľnejším úspechom je zmena jej vzhľadu. Obec sa zbavila niekoľkých ton odpadu, nielen z verejných priestranstiev, ale aj z dvorov a príbytkov. Zmenilo sa aj myslenie väčšiny obyvateľov. Už vedia, že ak aj doma budú mať čisto, môžu na tom príležitostne zarobiť. Aj Ildikó, ktorá pomáha na obecnom úrade a výborne varí, dokáže doma udržiavať hygienický štandart, aby k nej turisti prišli a ochutnali jej špecialitu, vakaró s kapustovým lečom. Rozbehla sa tu v tomto smere aj súťaživosť, ak to dokáže ona i ja chcem takto zarobiť, uvažujú mnohí.
Úspechom je aj podchytenie mládeže, ktorej časť sa presvedčila o zmysluplnosti štúdia, živým príkladom a vzorom pre nich je Jánoš. Mladšie deti objavili radosť z kreslenia, ktorá je po počítačoch ich najobľúbenejšou zábavou. V obci je prvýkrát osem stredoškolákov, z nich dvaja študujú informatiku a starajú sa o internetovú stránku obce. Nadácia sa rozhodla, že z časti prostriedkov určených na výtvarné diela ( v prvej fáze ich malo byť hotových až 17), preplatí stredoškolákom internáty. Bola by škoda, keby nedokončili štúdium len preto, že rodičia im ho nedokážu zaplatiť.
V budove obecného úradu nadácia prevádzkuje aj komunitné centrum, kde sa rómske ženy učia hospodáriť a viesť svoje domácnosi. Pre štyridsiatich obyvateľov zabezpečuje sezónne verejnoprospešné práce. Okrem udržovania čistoty a kosenia, to bolo zbúranie zdravotne závadných, vlhkých obydlí pri mokradi a tým zničenie zdroja chorôb a infekcií. Pomáhali tiež pri rekonštrukcii nadáciou zakúpených domov, za ktoré presťahovaní platia len symbolické nájomné vo výške poistného.
V obci je vybudovaný vodovod len na ulici, domy nie sú naň ešte pripojené. Peniaze sa v tejto fáze revitalizácie zatiaľ našli len na projektovú dokumentáciu prípojok a odkanalizovania obce.
Okúpať sa dá, zatiaľ len pod takouto provizórnou sprchou, pripojenou na uličný rozvod. Realizácia prípojok príde na rad až v ďalšej etape.
V strede obce je aj prameň čistej vody. V budúcnosti by sa mal premeniť na fontánu, aj so zachovaním jeho pôvodného využívania. Okolie fontány sa má premeniť na oddychovú zónu obce. V ďalšej fáze je nevyhnutné vybudovanie turistickej infraštruktúry. Zatiaľ v obci nie je ani jedna lavička. Pribudne tu exteriérový nábytok, ohniská, prístrešok, detské ihrisko. To je nevyhnutná základná požiadavka, aby tu turista ostal alebo sa len zdržal trocha dlhšie a nechal v obci peniaze.
Doterajšiu činnosť v obci nadácia Európska dieľňa prezentovala na nedávnom Dni šarkana. Tento deň, ktorým sa založila istá tradícia, dostal meno podľa jedného z diel. Vychádza z miestnej legendy, podľa ktorej sa v okolitých močiaroch dodnes schováva šarkan a rôzne iné nadprirodzené bytosti.
Počas slávnosti Eszter Pásztor predstavila aj ambiciózny program nadácie na vytvorenie štyridsiatich trvalo udržateľných pracovných miest:
-stolárska dieľňa - práca pri výrobe suvenýrov a výstavba dreveného náučného chodníka, osadeného na pilótoch v chránenej mokradi, v spolupráci s Národným parkom Aggtelek,
-prestavanie vytipovaného obecného domu na kemping a prijímacie centrum obce - práca pri prevádzkovaní kempu a platená sprievodcovská služba obcou, s výkladom výtvarných diel podľa pripravovaného viacjazyčného scenára, práca vhodná pre miestnych stredoškolákov,
-zriadenie vývarovne miestnych tradičných jedál pre návštevníkov a zabezpečenie stravovania detí a seniorov,
-zriadenie krajčírskej dieľne (profesionálne šijacie stroje už sú zabezpečené) - výroba tričiek a plátených tašiek s potlačou výtvarných diel galérie, šikovnejšie Rómky budú šiť moderné odevy s rómskym motívom, podľa výtvarných návrhov absolventských prác študentov partnerskej školy,
-otvorenie domu tradičných remesiel, košíkárstvo, korytárstvo, tkanie,
-vybudovanie sušiarne húb, zabezpečenie technológie.
Na oslavu prišlo štyristo hostí, veľký bol aj záujem médií. Okrem prehliadky výtvarných diel mali možnosť aj ochutnať výsledky kuchárskeho umenia jedenástich miestnych súťažiacich rodín. Deti si púšťali papierových šarkanov. Všetko to bolo krásne, ale ako mi povedal Jánoš, možno trochu predčasné. Má obavy, že prílišná medializácia to môže celé pokaziť. Podľa neho nedosiahli ešte toľko, aby sa s tým chválili. Podľa neho ani nebolo dobré, že sa v rámci predstavenia programu veľa nasľubovalo. Podľa reakcií miestnych Rómov si myslí, že projekt je pre nich náročný, obávajú sa, či ho zvládnu. Mal sa im skôr postupne dávkovať a začať s jednoduchšími prácami. Svoje obavy zdôvodňuje napríklad tým, že miestni sa dozvedeli, že budú mať vodu zavedenú vo svojich domoch už pri spúšťaní projektu, pred dvoma rokmi. Niektorí sú sklamaní a nedokážu pochopiť, že sa to zatiaľ neuskutočnilo, aj keď z objektívnych príčin- nadácia na prvú fázu mala rozpočet 80 mil. forintov, pre krízu odstúpili niektorí sponzori a získali len dve tretiny plánovanej sumy. Rád by sa mýlil, ale pozná svojich. Napriek tomu možno Rómovia vyrastú spolu s úlohami (urobí preto všetko) a vďaka prezentácii a medializácii nadácia získa nových sponzorov.
S miestnymi Rómami treba neustále pracovať. Niektorí keď začuli, že suma v miliónoch (ktorú si nevedia predstaviť), bola vynaložená na "udice", a na ich kokrétnom živote sa po hmotnej stránke veľa nezmenilo, šomrú, že zišla by sa aj nejaká "ryba".
Jeden zo šťastlivcov, ktorý sa presťahovali z bažín do zrekonštruovaných domov, k úplnej spokojnosti mu chýba už len stála práca. V súvislosti s médiami a Rómami som tu začul tento aktuálny vtip, ktorý je tomto prípade realitou: pýtajú sa Róma, či sa tu niečo zmenilo od Kádarových čias. Všetko. Predtým politici politizovali, robotníci robili a Rómovia kradli. Teraz kradnú politici, politizujú robotníci a my Rómovia, aby sme robili.
Jánoš ma pozval na obed ku Gizi néni, jednej z úspešných súťažiacich vo varení, ktoré nadácia poverila varením pre hostí. Na obed sme mali to, čo navarila pre svoju rodinu: zeleninovú polievku a keďže je hubárska sezóna, aj pikantný paprikáš z kuriatok s vynikajúcimi drobnými nokerlami. Ušlo sa nám aj z koláča, ktorý upiekla pre deti z Miškolca. Gizi néni má oproti ostatným gazdiniam v obci veľkú výhodu, má vlastnú biozáhradku, hotovú zeleninovú džungľu. Chová aj kurence, kačky, kozičku.
V ostatných dvoroch vidno maximálne tak "stálokvitnúci" krík, ale väčšinou len trávnik, či len udupanú hlinu, zato psa majú aspoň jedného všade.
V tejto budove bude dom remesiel. Keďže deti v obci majú toho málo, Jánoš každému z nich daroval koňa, aj keď len maľovaného. Každý z nich má svoje meno.
Okrem Jánoša som mal za sprievodkyňu aj túto malú cyklistku. Zaviedla nás k svojmu obľúbenému výjavu.
V bažinách za budovou s ohnivými hlavami sa plazí šarkan, ešte ho treba vyfarbiť. Umiestnený je na mieste zlikvidovaných rozpadajúcich sa vlhkých obydlí.
Voľakedy sme boli vtákmi, lietali sme zo stromu na strom, tak začína legenda, ktorá je zobrazená, aj opísaná na tomto múre.
A tu sú ešte zostávajúce dve hotové diela.
Rómovia z Bódvalenke očakávajú, že vymaľovaním svojich domov dokážu postupne vymaľovať pre seba a hlavne svoje deti lepší život. Netušia, že zázrakom nebudú nádherné maľby na ich príbytkoch, tie budú len nevšednou turistickou atrakciou. Skutočným zázrakom budú oni sami, ich premena na sebavedomú, cieľavedomú a pracovitú komunitu. Sú na dobrej ceste, veľa šťastia.
Foto: autor blogu, okrem fotografie Eszter Pásztor
Ako vyzeral život v zlikvidovaných obydliach na začiatku projektu si môžte pozrieť v portfóliu výborného reportážneho fotografa v okne Bódvalenke. Bol tam v pravý čas, dnes by tam to prostredie už nenašiel. http://stillerakos.com/
