Čo cítiš, keď prebaľuješ pacienta so stolicou, alebo močom v plienke pri hygiene? smrdí ti tá práce? je najšpinavšia? Tak zneli moje krátke mini -anketové otázky mojim kolegyniam a kolegom.
"Nič, vôbec nič, nevnímam to, robím, urobím a myslím na niečo úplne iné, nesmrdí mi to."
"Myslím na to, čo by som chcela ja, akoby som to chcela asi ja, aby mi niekto urobil hygienu, keby som bola na to odkázaná. Aj na to myslím, akoby som chcela, aby sa správali voči mne. Nesmrdí mi to."
"Vôbec nič, je to moja práca a snažím sa ju urobiť rýchlo, aby sa pacient necítil dlho nepríjemne, nesmrdí mi to, krátko vyvetrám."
"Cítim, ako keby to bola moja vlastná mama, niekde ďaleko a akoby som asi chcela, aby jej tú hygienu urobil niekto iný, hlavne to robím dôkladne, tiež nechcem, aby sa cítil ten človek nepríjemne a preto s ním citlivo komunikujem."
„Som pri tejto práci iba jedno ohnivko v reťazci starostlivosti, teraz sa starám v tejto retiazke o druhých ja a ked to raz budem potrebovať ja, tak sa bude starať druhé ohnivko reťaze o mňa, nesmrdí mi to tak a vyvetrám."
Uvádzam niekoľko reakcií viacerých mojich pacientov na moju "dehonestujúcu" prácu. Sú pravdivé.
"Vy ste inžinierka? Statička ? A prečo nám umývate zadky, to sa neviete uživiť vlastnou prácou? Máte málo práce ? To vás vyhodili? Čo ste to vykonali, keď sa teraz živíte umývaním našich zadkov? Zrútila sa vám stavba ? Preboha, nerobte túto smradľavú prácu. Veď vy môžete sedieť v kancelárii a ináč pracovať. Nie v tomto našom smrade."
Môj subjektívny opis pocitov pacientov, ktorí majú plienku.
Hanbia sa, neteší ma to, lebo potom nechcú cikať, mať stolicu, to znamená, že odmietajú piť tekutiny a jesť niečo, čo by im mohlo spôsobiť častú stolicu a časté močenie, nevedome si ubližujú. Odmietajú tak prinavrátenie zdravia iba pre pocit hanby z plienky, stolice, moča a pre nepríjemný pocit odkázanosti na sestru a sanitárku.
Profesionálny postoj sestry k intímnej hygiene nesebestačného pacienta.
Plienky a plienkové nohavičky pre nesebestačného pacienta sú iba zdravotníckou pomôckou, tak ako je pomôckou aj barla, alebo chodítko. Môže to byť dočasné alebo aj trvalé riešenie, ktoré napomáha v kvalite života pacientov. Pod oblečením to nie je vidno. Správne vylučovanie je nutné k životu aj pre ľudí s plienkou.
Intímna hygiena nesebestačného pacienta s plienkou ukrýva v sebe veľmi dôležitú prevenciu, diagnostiku a aj terapiu.
Prevencia v intímnej hygiene je prevenciou pred vznikom zaparenín, dekubitov, dehydratáciou, po psychickej stránke je to prevencia pred hnačkou, zápchou, prevencia pred sociálnou izolovanosťou, depresiou a inými psychickými poruchami. Diagnostika v intímnej hygiene spočíva v porovnaní a posúdení kvality a kvantity moču, stolice, posúdenie zafarbenia stolice a moču, prítomnosti krvi pri oboch vylučovaniach, rôzneho druhu zápachu, ktorý pomáha indikovať zdravotný problém. Terapia v intímnej hygiene znamená liečbu už poškodenej časti kože od častých hnačiek, zápalových procesov pohlavných a močových orgánov a iných komplikácii.
Čo zdôrazňujem mojim nesebestačným pacientom, keď ich prebaľujem?
„Nebojte sa ma, nehanbite sa, je to dôležité, smiem vám pomôcť pri hygiene? Je to moja práca. Vašou prácou je jesť, piť, cikať a kakať , liečiť sa, aby ste mohli žiť a pomôckou pre vás aj pre mňa je práve táto plienka, ktorú vám vymieňam. Nič vážne, ale predsa pre nás spoločne dôležité."
