Vrátime sa ešte k čierno-bielej fotografii? Nevrátime!

Škoda. Čierno-biela fotografia mala svoje čaro. Hra čiernej a bielej farby, svetla a tieňa, vo všetkých jej odtieňoch dávala obrovské pole na využitie fantázie človeka. Dobre, jedna éra sa skončila, začala sa nová, farebná. Prvý úspešný pokus s farebnou fotografiou sa už v roku 1861 podaril britskému fyzikovi Jamesovi Clerkovi Maxwellovi, ktorý použil dodatočný farebný proces. Farebná fotografia si spočiatku vyžadovala kameru s trojnásobnou expozíciou. Prvý komerčný farebný filmový materiál, sklené platne potiahnuté citlivou emulziou a nazývané po vynálezcoch Augustovi a Louisovi Lumierovcoch, bol k dispozícii v roku 1907. Avšak skutočné komerčné používanie farebnej fotografie sa datuje prakticky až od roku 1935. Prvý bezfilmový elektronický fotoaparát si patentovali Texas Instruments v r. 1972. V auguste 198 predstavila elektronický fotoaparát Sony Mavica firma Sony a bol uvedený na trh ako prvý. Obrázky boli zaznamenané na miniatúrny disk a potom sa pripojil k video – čítačke, pripojenej k televízoru alebo farebnej tlačiarni. Napriek tomu fotoaparát Mavica nemôžeme považovať za ozajstnú digitálnu kameru, napriek tomu, že odštartoval digitálnu revolúciu vo fotografovaní. V r. 1986 vedci z fy Kodak vytvorili ako prvý na svete megapixelový snímač, schopný registrovať 1,4 milióna pixelov a produkovať 5x7 palcové obrázky fotografickej kvality. V r.1987 Kodak uviedol na trh sedem produktov pre záznam, ukladanie, prenášanie a tlač elektronických obrázkov. V r.1991 sa objavil prvý profesionálny digitálny fotoaparát, určený pre fotožurnalistov. Bol to fotoaparát Nikon F-3 s 1,3 megapixelovým snímačom, vytvorený v spolupráci s firmou Kodak.Sám som sa musel už v pokročilom veku (ako 70 ročný) prispôsobiť celosvetovému trendu a kúpiť si cenovo prístupnú digitálnu kameru Lumix, 8,1 megapixels, s objektívom Leica. Pre amatéra vyhovujúca kamera. S ňou fotografujem aj dnes. Vystavujem svoje fotky na rôznych amatérskych súťažiach so striedavým úspechom. Pri hodnotení fotografií pre akúkoľvek akciu, sú vždy v určitom vzťahu dve strany – autori fotografií a skupina hodnotiacich, či už profesionáli alebo amatéri. Úspešné a objektívne posúdenie hodnoty fotografie (či už po stránke umeleckej alebo dokumentárnej) je veľmi zložité a záleží okrem iných predpokladov predovšetkým od vzájomnej dôvery oboch strán. Keďže fotoamatérstvo už dnes nie je iba „mačkanie spúšte“, ale zámerná tvorba so širším spoločenským dosahom, táto tvorba podlieha určitým zákonitostiam ktoré zámerne usmerňujeme a dbáme o to, aby mala určitý harmonický rast vo všetkých smeroch. Nemáme radi takzvaných „cvakerov“, a tak hodnotiaci by sa mal snažiť pri hodnotení obrazu posúdiť skutočne jeho celkový zámer, čo chcel autor s tým svojim dielom ostatným povedať a aké výrazové prostriedky k tomu volil. Sledujem v poslednom čase fotografie, ktoré uverejňuje napr. denník Sme na svojej rubrike „fotky.sme.sk“ Objavujú sa tam skutočne vynikajúce fotografie, či ešte čierno-biele ale už častejšie aj farebné. Zdá sa mi, že niektoré farebné fotografie sú nadhodnotené. Už aj preto, lebo na nich badať dodatočný zásah rôznych, dnes ľahko prístupných korekčných programov (fotofiltre a pod.) ktoré skresľujú - skrášľujú pôvodný obraz a hodnotiaci už nevníma zmysel samotného obrazu, ale len jeho farebnosť. Verím, že úroveň fotiek ako aj korektnosť hodnotiacich bude stúpať a v ďalšom budeme na tejto adrese sledovať len výnimočné fotografické práce našich autorov amatérov.G.F.K.