Televízia a divák

Napadlo ma totiž, keď stlačím ten čarovný gombík na ovládači „on“ a otvorí sa mi obrazovka s programom tej alebo onej TV stanice, čo sa vlastne stane? Vstupuje „program“ do môjho príbytku ako „hosť“, alebo ja sa stanem „hosťom“ televíznej stanice, včítane jej programu? Neviem na to dať jednoznačnú odpoveď. Prečo? Nuž preto, lebo mám ten dojem, že mnohé televízie (sú aj svetlé výnimky) sa chovajú voči svojim divákom tak, ako by oni boli tí, ktorí diktujú, teda hostia nás divákov. Chovajú sa spôsobom “ak sa ti u mňa nepáči, tak odíď, alebo ma vypni“. Je to správne rozmýšľanie od tvorcov televíznych programov? Nemal by existovať pravidelný a neustály kontakt, dialóg medzi divákom a programom, ktorým nás častujú televízne stanice ? Nemalo by to byť naopak, že program je našim hosťom a podľa toho sa aj chová? Napríklad: má sa chovať program „PANELÁK“ tak, že do dialógu dvoch hercov, ktorí sú v tomto prípade mojimi hosťami, sa podľa mňa nevhodne zamieša dosť hlasitá hudba tak, že nerozumieť dialógu?! Predstavte si napr., že prídu k vám hostia a prinesú so sebou magnetofón, spustia hudbu a začnú sa medzi sebou rozprávať, ale vy nerozumiete im ani slovo. Čo spravíte s takými hosťami? Nuž požiadate ich, aby láskavo vypli ten magnetofón, alebo odišli, lebo sa chovajú nevhodne. Ale čo urobiť v prípade práve sledovaného televízneho programu? Ja viem, že teraz každý mi radí: máš na ovládači druhý čarovný gombík „off“, tak ho použi a budeš mať pokoj. Myslím si ale, že to nie je riešenie. Hosť, teda televízny program by sa mal prispôsobiť hostiteľovi, teda divákovi, a nie opačne. Tvorca programu, režisér alebo zvukár, by mal vedieť, že nekoná ako hosť a svojím správaním narušuje atmosféru celého deja i pôžitok hostiteľa – diváka. Nemalo by to byť tak? Možno že som príliš náročný divák. Možno, že chodím okolo horúcej kaše a neurobím napr. to, že pošlem mail na TV JOJ a poprosím ich, aby sa začali chovať ako hostia. Myslíte si, že som to neskúšal ? Skúšal. Bez odozvy. A tak som sa rozhodol obrátiť sa na vás, milí diváci, trápi vás podobný problém? Nemusí to byť práve v súvislosti s TV JOJ, ale s televíznym vysielaním všeobecne. Dnes už je snáď zakázané akékoľvek dramatické vysielanie bez neustálej sprievodnej hudby ? Hovorí sa, že niekedy menej je viac. Hudba má svoje miesto predovšetkým v hudobných programoch . Vo filmoch by sa malo dbať na jej množstvo i vhodnosť vzhľadom k deju. Mýlim sa ?Dalo by sa o vzťahu „televízia a divák“ určite ešte veľa písať a myslím si, že už sa aj napísalo. Ale zdá sa mi, že je to všetko hádzanie hrachu na stenu. Nikto si dostatočne neuvedomuje význam televízie a jej vplyvu na „celé“ obyvateľstvo krajiny. Výhovorky, že sa jedná o súkromnú televíziu, do právomoci ktorej nemožno zasahovať, sú len zásterkou pre neschopných politikov, ktorí nenájdu dosť odvahy na to, aby zabránili vysielaniu napr. aj brutálnych kriminálnych a akčných programov, plných násilia a krvi. Implantuje sa k nám akási kultúra, ktorá neladí s našou slovenskou náturou a prvé dôsledky takýchto programov, bohužiaľ, sa už objavujú i v našej spoločnosti. To nepotrebuje ďalší komentár. Čo vy na to, pán minister kultúry?Máte možnosť sa k tomu vyjadriť. Všetky vaše pripomienky pošlem mailom na príslušnú televíznu stanicu, alebo im napíšte aj vy. Ďakujem za porozumenie a spoluprácu.G.F.K.