Zamyslenie nad blogovaním

Ale kto sa dá na takú cestu, musí s tým počítať. Ostáva len otázka pokračovať, alebo prestať. Tiež nie som spokojný s editorom, ktorý neumožňuje zmenu písma, aby sa mohli zdôrazňovať slová, ktoré majú zvýrazniť význam vety. Teda hrubé písmo a kurzívu. Celý text článku tak niekedy stráca zmysel, čo chce autor povedať. Taktiež vkladanie fotiek, hlavne čiernobielych, sa mi nedarí umiestniť do textu. Mám sériu zaujímavých fotiek z čias mojich rodičov teda okolo roku 1920. Ako sa obyčajní ľudia v tej dobe obliekali a podobne. Možno by to mohlo zaujímať aj súčasných módnych návrhárov, však sa hovorí, že móda sa vracia. Ale možno, že sa aj mýlim. Mojou snahou bolo (je) kritický pohľad na politické a verejné dianie v našej spoločnosti. Ale človek dostáva strach vyjadrovať otvorene svoj názor. Obáva sa, či mu náhodou nepodpália auto (síce žiadne už nemám) alebo porozbíjajú okná na byte. Také sú dnes časy. V mojej mladosti sme sa tiež báli rôznych predstaviteľov politickej moci, dnes podsvetia, ktoré je možno spojené tiež s niekým z vyšších sfér a človek ani nevie s kým. Nepáči sa mi, a v každom úseku môjho života som to zažil, akési delenie spoločnosti na tých dobrých, obyčajných a zlých. Na akési kasty. Aj dnes ma hnevá to, keď sa „prdúskajú“ akési „celebriti“ na obrazovke len preto, že má trocha krajšiu tváričku a pri tom prázdnu hlavu. Čo je však najhoršie, to sú tie politické kasty v rôznych obmenách. Nechcem byť konkrétny. Ale každá nová vládna generácia ich vynáša na povrch, či to bol komunizmus, socializmus alebo dnešná liberálna demokracia. Tak pokračovať alebo nie? Písať neslané nemastné články, udalosti z bežného života, ktoré nikoho nezaujímajú, pokiaľ tam nejde o nejaký kriminálny delikt alebo bulvárnu udalosť. A to si už profesionáli novinári rozobrali. Tak to asi nechám. Stačí mi jeden blog, ktorý je verejnosti málo známy. Tak isto facebook nie je to, čo som očakával. Ostáva len skype. Nemyslite si, že som nejaká citlivka, to nie, ale ľudia píšu v diskusií to, čo ich práve napadne. Prepáčte, sú aj svetlé výnimky a tým patrí moje veľké poďakovanie. Aký je názor niekoľkých z vás na blogovanie, som si prečítal na príslušnej stránke. Pre niekoho je to skoro ako droga. Ale kto to myslí s blogovaním vážne, potom radšej nech sa hrá na mŕtveho chrobáka a nech sa pridá iba k diskutérom, čo je jednoduchšie. Porozmýšľam a uvidím. Vraj sa chystajú niektoré zmeny na „blog.sme.sk“, no uvidíme, a tak sa na čas odmlčím. Viem, teraz si mnohí povedia „chvála Bohu“, že ten „ľabdoš“ prestane písať. Tak do písania.G.F.K.