ex + periment

 vracia sa a mám stroj na slová stroj na bezmyšlienkovité myšlienky a pokusy o úniky tak aby som neodišla + som modrá horkými bylinkami a kávou voniam keď sa podopieram posteľou aby som nelevitovala + žiadna vlna ma neobíjde máloktorá sa do mňa nevplaví aj keď nemá telo to iba ja som ním hendikepovaná + teraz nemám veľmi rada rozhovory aj keď áno inokedy áno plytvám zvukmi čo tvorí jazyk a zneužíva na to celé ústa + viem si vedľa teba predstaviť aj inú ženu že si dobrý a nežný že cez teba plynú všetky tie impulzy ktorých prítomnosť   v tebe vyvolávali  strach a u mňa ich absencia v tebe ešte väčší + nebolo to dávno keď som sa posmievala všetkému čo bolo čo je tým že ak existuje spravodlivosť umrieš chudobný a opustený + to boli vedľajšie príznaky zranení z bojov prvej intímnej vojny keď do seba ľudia hádžu bumerangy má to svoje ironické čaro + už skoro prechádzam do prózy všimla som si to ale chvíľu som antipoetická lebo  tá si   vyžaduje skôr hystériu ako logiku + niekedy si želám aby si už nerobil tie jednorazové veci lebo je to nehodné teba aj keď je to mimo mňa + a keby sa mi niekto chcel náhodou poprechádzať v hlave tak toto je len zlomok toto je bilióntina hmoty myšlienok čo sa mnou preženú za stotinu najmenšej časovej jednotky takže neodporúčam + toto nie je ani len jeden výdych keď sa zobúdzam vedľa dôveryhodného muža + a nestojí to za prečítanie + aj tak si myslím že to všetko vyprovokovali podobove obrazy na ktorých bol priestor.