Ivana Kohlhammerová
povesť
Počkám kým zaspíš (tak tvrdo ako žiješ) A ujdem . Naozaj
Aj keby sme pri tom počúvali Bryana Adamsa Alebo čosi ešte sladšie Ilúzia by nestála za nič Milovanie ako cez igelit Nedôvery a skepsy
Sny, sny Nahlodali deň Prekopané základy Trochu ako ospalosť Na tebe.
Vtedy sa rozhodovalo medzi heaven hell Patrične som mu dala najavo, ako veľmi pohŕdam
Ostaň nehybný. Ešte slovo, slovo, meno, ortieľ. Prečo dýcha tak nahlas? Má plné ústa dychu. Horké, slané, horúce.
Tvoje telo páchne časom, ktorý ešte nutne musím prehrýzť. Neodísť a nechať ma samú – neodpustiteľný prehrešok proti ľudskosti. (a čo je horšie, aj proti mne)