Pod posteľou mám príšeru – má mäkké telo a hovorí pravdu prekvapeným hrotom
Mám ju na mojej posteli, keď tam ležím
Kreslíme si lacné veci, ktoré s tebou obe chceme prežiť.
Na obrázku sú všetky slová v medzistave
Čiary sú dvojzmyselné a nedopovedané
Čiary provokujú k rezom
Možno by vyšla najavo príčina plochosti papiera
Moja ruka je ňou už patrične znudená
Moju ruku už komicky otravuješ takmer dvojrozmerným stavom
Tvojej štruktúry
Už aj hrot sa tou fundamentálnou stabilitou unudil
Si mechanický pomaranč zabalený v ľudskom tele
a predvídateľne tikáš čokoľvek je na tebe nakreslené.