a skúsenosť, čo prichádza, keď ti už neotváram ústa neprirodzenými zvukmi
cudzími tebe
je najvzrušujúcejšie bezpečie môjho tela
ktoré objavuje Muž, vlastne ja, keby som mužom bola
a to sú tie do seba extaticky zapadajúce protiklady
mimo tvojho vedomia
Už vieš?
A mozog ti to nespracuje tak, ako by si chcel
lebo keď aj cítiš šedými bunkami
si šedým priemerom
čoho sa tak veľmi bojíš
a tým viac zapadáš
a tá platonická láska sa volá priateľstvo
čo opäť nepochopíš
skrytý do pojmov a kritiky
lebo si "už raz taký"
a aj to už neplatí
lebo ľudskosť je vinná
ale keď je viny priveľa, už nie je čo vykúpiť
všakže
Hanif