Preto najmenej bolestivé je dať im zapravdu.
Súhlasom sa zbaviť povinnosti ďalej konzumovať ich sebastredné pravdy a povesti.
Sú veci, ktoré nevyslovím nahlas, aj keď by som bola rada svedkom poškodenia, ktoré spôsobia. Niekedy som vírus a viem odhadnúť najzraniteľnejšie miesto človeka. Vedela by som napadnúť od chrbta, ponížiť a rozvrátiť do dôsledkov. Vedela by som udrieť, keď nič iné nepomáha. Keď je jedinou možnosťou, ako sa zbaviť bolesti poslať ju ďalej, niekomu inému.
Dokázala by som zradiť a zneužiť. Byť neverná, šikovne klamať, zapierať do bezvedomia, okradnúť, prevalcovať, pretrhnúť, zviazať, rozbiť na protiklady a pošpinené nechať pomaly umierať..
Je to totiž čarovne jednoduché a efektné.
Viem si to všetko do najmenších detailov predstaviť.
Viem si to všetko v sebe prežiť, nice and slowly.
Zlo je vo mne, rovnako ako neha a súcit.
A kým to budem môcť ovplyvniť, nebudem s ľuďmi, ktorí si zo seba robia vlastných bohov. Mysliace kusy mäsa a nervov, ktoré sa stavajú na svoj vlastný malý oltár. Som rovnaká ako oni, chémia môjho tela je variáciou tej ich. Mám v sebe aj tie bezcenné myšlienky ako oni. Moje hriechy za sebou nechali aspoň takú spúšť ako tie ich.
Ale zlo je vo mne rovnako ako neha a súcit.
V porovnaní s tým, čo robíš, sú tvoje slová lacné kurvy.
