Zobudil sa. Mal oči nesúhlasiace so svetlom. Stále je tu možnosť všetko poprieť a znovu zaspať. Pozri, takto to ďalej nepôjde. //to neustále vymazávanie a prepisovanie// Vezmem mu tvár – ucítim – zachviem sa – vydýchnem Odtiahli sme sa. Na neurčito. potom sa to znovu akosi vyvinie zrazu príliš často sa bojím sa neviem k čomukoľvek vyjadriť. Keď len tak sedím v neprirodzene vyrovnanej polohe a mlčím – hej, hlavne to - som najagresivnejší žijúci tvor. /striehnem na niečo/ A vždy sa uhnem. Nedá sa to obmedziť na pohyby sa vydýchnutia. Tu sa stráca tvoje chápanie toho, čo chcem. Dobre, prepíšeme to nanovo. Možno aj moja halucinácia zrazu naberie hlboký prehlboký zmysel, ako absencia zmyslu pre humor. Povedzme,že si použitý a dochytaný vypustený do sveta kde nevieš čo a ako robiť a keď ti dajú na výber zásadne zásadne si vyberieš špinu na svoj oltár abstinenta zmyslu. Môj chlapček.
zatváram sa, lebo mi nenechávaš tú moju idiotskú rovnováhu sveta.