povesť

(zdroj: by Dorothea Lange)

Ale poistil si ma ťažkou rukou

Nebezpečnostným pásom

Aby som sa nevyklonila z balkóna príliš hlboko

Tak hlboko

Že by som si to cestou dole stihla ešte trikrát premyslieť

Kým by som umrela strachom

Z neodvolateľnosti tohto rozhodnutia

Tvojho

Uvedomenie

Že nič nie je tak, ako chcem

Ale ako to má byť

A potom stŕpnuté svitanie

Spôsobili

Že som sa mu rozpúšťala na vankúš

Potichu

Čo ti je, dievčatko?

Jeho spoluúčasť a telo hladké jeho dlaňou

R Á NO