Si mi nikým. Ktosi. Niekto. Kto? Prečo?
Toto by sme nemali.
...zbabelec...zbabelec...zbabelec....
Veľmi sa na mňa nenaviaž, dievčatko. (..kde sme to už počuli?)
Nechty vtlačené do pokožky.
Neplánujem si s tebou rodinku, kretén.
Svaly na bruchu pracujú. Smiech.
Mäkké ticho. Rozozvučaný vzduch. Zadržaný dych.
Poď, pošepkám ti to do úst.
Sväté prijímanie človeka do tela. Polosvätá poloomša.
My nie sme my. Každý za seba, zlato.
Spravili sme z lásky kurvu, zlato.
Tvoja chyba.
Moja??
Tvoja.
Ruky prikryli oči. Ne(ná)vidím ho, nevidí ma.
Jeho ruka a moje vlasy. Jeho ústa a moje čelo.
...dievčatko...
Bezhlavé vrhnutie sa k perám. Pudové. Zúfalé.
Stopy po zuboch
Toto nevysvetlíš.
Ale ona ma ľúbi.
No a? – toto si vážne povedala ?! – A ty?
Čo ja? Ja nikomu nič nesľubujem.
.....zbabelec.....zbabelec...zbabelec...
Telom sa šíri otrava. Lebo to sa tak stáva.
Telom sa šíri únava.
A čo je horšie....nuda.
Prudký pohyb.
Chytaj !
Nechytil. Tričko pristalo na zemi.
Nemusela si to takto...
Nepočúvam, spievam si. Potichu. Niečo, čo mi práve napadlo. Niečo, čo je krajšie, ako toto tu.
