Robíš mi kurvu, zlatko
Som to zaobalila to slušne znejúcej vety
Do vety holej
Ale tak, aby to zhnusenie nežne vytŕčalo
Spod obalu.
A potom nejaké tie ospravedlnenia.
...a tupá bolesť tetujúca mi čosi do najcitlivejšej časti mňa.
Ak je toto láska
Svet je naozaj vo veľkých problémoch.
(alebo som tým chudákom ja?)
Ešte vždy sa rozprávame, tak nevstávaj !
Darí sa mu prenikať.
Ale stále je to len povrch
Bolesť mi otvára celé telo
Je to celé psychické
Celé choré
Bolesť ma otvorila
Radikálne a plačlivo
A vo vnútri
Fialová, smaragdová, zelenkastá, šťavnaté stromy, kyslá hudba
Až sa rozťahujú kútiky
A keď otvorím oči
Zasa len ty.
Poľutovaniahodný a poloslepý
Nejako si stíchla
Myslím na baránka, či sa predsa dostal k princovej kvetine
Lebo by to bolo smutné
A z hviezdy by sa už nikto nesmial
Tým životodárnym smiechom.
Môj neprítomný úsmev
A predsa sme ľudia
Ktorým všetky tie mocné a múdre bytosti
Závidia telá.
Zlatko, dotýkaj sa ma, prosím.
