Kedysi som bol absolútny pesimista (ako hovorím, pesimista je len informovaný optimista), detí som sa úprimne bál a mládežou som zvyčajne opovrhoval. Zatiaľ nemám dôvod, aby som svoj postoj k druhej skupine nejako výrazne zmenil, ale môj šesťtýždňový synovec mi zmenil pohľad aspoň na najmenšie deti. Malý Dávid je (niekedy trochu otravne) inteligentné malé dieťa, ktoré som si okamžite obľúbil. Rád s ním chodím na prechádzky ("venčenie" v kočíku je zábava), rád sa oň starám a každé moje slovo hltá. Čo ma na Dávidovi najviac upútalo je to, že je na svoj vek neskutočne vyspelý. Nikdy neplače, akurát niekedy, keď ho bolí bruško, čistia mu noštek, alebo dávajú kvapky so očí , tak sa prevracia na chrbte a mierne mrnčí, ale nikdy ho nikto nepočul klasicky hlučne plakať. Už teraz má veľmi pevný krk, dokáže ho pomerne vysoko zdvihnúť a už dokonca preukazuje náznaky plazenia. Vďaka všetkým jeho dobrým vlastnostiam sa každý člen rodiny snaží s ním stráviť čo najviac času. Jeho krstiny prebehli bezproblémovo, celý krst prespal a ani raz nezamrnčal, cestou domov mi zvieral ukazovák a cez oslavu krstín sa zobudil len párkrát. Čo ma na ňom udivuje, je jeho túžba po pozornosti. Vždy keď sa brat chce učiť na atestáciu, musí ho odovzdať niekomu inému, alebo keď má náladu, číta mu lekárske časopisy. Filmy sa môžu pozerať iba s ním, pretože ak nespí, necumle cumlík, nehrá sa s detskou zvonkohrou alebo sa nepozerá z okna, tak vyžaduje, aby sa s ním niekto rozprával alebo mu aspoň čosi čítal. Je to síce trošku otravné, ale stojí to za to, lebo sa o chvíľu začne zázračne smiať. Smola, že sa mi ten zvuk nikdy nepodarilo nahrať na diktafón. Najzaujímavejšie na ňom je to, aký zvláštny má vplyv naokolo. Dokým som nestrávil hodinu s Dávidom a celou rodinou, nikdy by som si nevedel predstaviť takú plejádu šušlania, maznania a infantilností. Na mňa má však prevažne dobrý vplyv. Keďže mu chcem byť dobrým vzorom, tak som sa rozhodol, že prekonám lenivosť, začnem cvičiť, zdravo sa stravovať a sem-tam sa pozriem aj do učebnice. Za to mu som veľmi vďačný.
Michal Kohútek, strýko.
EDIT: oprava gramatických chýb.
