Syn, strýko, umastený frajírek, frfloš... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Recenzie, Fikcie, Australia: There and Back Agai, Počítače, Historky z Brna, Súkromné, Všeobecné úvahy, Moje hobby
K písaniu tohto článku ma primela reportáž na ktoromsi kanále Českej Televízie o "nehanebnom úplatkárstve v zdravotníctve". Už dlho som nemohol nájsť chuť a tému k článku a preto som sa tohto chytil ako blcha psa pôvodom z ulice.
Nepoužívam Twitter, Pokec ani Facebook. Na prvých dvoch nemám ani login, na treťom som si včera založil účet. Stalo sa čo som čakal, stiahnem si zopár foto, ktoré potrebujem a prihlasovacie meno „Quo Vadis“ už nepoužijem.
V poslednej dobe sa medzi mladými ľuďmi nadmieru rozšírilo takzvané hnutie EMO. Jedná sa o skupinu ľudí, ktorí sa dennodenne obliekajú ako na funus, preferujú kombináciu čierno-červenej, respektíve ružovú, maľujú obrázky s motívom lebiek, kade chodia tade afektovane plačú a nezriedka majú sklon k sebaubližovaniu.
Kvôli ustavičnému dobiedzaniu okolia, aby som dal rovesníkom aspoň nejakú šancu získať si môj rešpekt, som sa dnes krátko popoludní rozhodol vybehnúť do ulíc. Chyba.
Aneb prečo by sa mali Európania prispôsobovať zvyklostiam počas pobytu v moslimských krajinách, keď oni sa u nás nemusia?
Nielen v poslednej dobe sa pomerne často stretávam s názorom, že Židia môžu aj za nepekné počasie. Prečo?
Motto článku: Smrť extrémistom!!! Ale nie, vážne. Jedna z mála vecí, ktoré naozaj neznášam je fanatizmus.
Naša elita. Naša smotánka. Každý ich pozná, každý o nich počul, každý o nich rozpráva.
Prečo? Pretože ako jediný dokáže sľúbiť človeku 5 eur, zobrať mu 10, presvedčiť voličov, že mu dal 15 a o vyplynutí zvaliť vinu na bývalú vládu.
Dôvodov je podľa mňa mnoho. Hneď niekolko som aj v nasledujúcom texte uviedol.
Mojou veľmi veľkou vadou je moja zvedavosť. Permanentne mám v hlave toľko otázok na ktoré neviem odpovede, toľko hypotéz, toľko rôznych úvah, že vždy keď idem písať blog, referát alebo nejakú seminárku, tak mi zo všetkého najdlhšie trvá vybrať tému. V tomto článku by som rád otvorene pouvažoval o posmrtnom živote.
Rok 2009. Boli ľudia ktorí vítali príchod roku, boli ľudia ktorí sa ho hrozili a boli aj ľudia ktorí sa k nemu stavali neutrálne. Ja osobne som najviac patril do tretej skupiny. To sa v poslednom týždni zmenilo.
Podľa mňa je nezištnosť mýtom, síce je pekné o nej počuť, ale je to milosrdná lož.
V poslednej dobe sa čoraz častejšie stretávam s postojom, že za všetko zlé na tomto svete môže katolícka cirkev a kresťanstvo voo všeobecnosti. Keď sa v niečom objaví slovo Vatikán, cirkev, alebo katolíci tak sa to hneď odsudzuje, zmetie zo stola, odmietne.
Práve takúto tému som vždy chcel mať v prvom článku blogu. Nevyšlo, nevadí. Teraz si to vynahradzujem.
V poslednej dobe boli správy plné reportáži o eure. Bodaj by nie, keď po neviem koľkých rokoch prechádzame na jednotnú európsku menu. Na tom nie je nič zvláštne. Zvláštne sú reakcie ľudí a ubezpečovania našej vlády.
Hovorí sa, že mladí sú našou budúcnosťou. Ak je to pravda, tak sa tej budúcnosti veľmi obávam. Podľa môjho zaujatého názoru sa mladá generácia čím ďalej, tým viac humpluje. Bolo pred dvadsiatimi rokmi možné stretnúť o pol druhej v bare sfetovanú štrnástku? Dnes je to viac než bežné.
Nedávno som na YouTube videl jedno nesmierne zaujímavé video. Bola to reklama na Slovensko, s cieľom prilákať cestovný ruch. Spracovaná je dobre, je pútavá, nenásilná a v našincoch vyvoláva hrdosť. Avšak, je všetko čo sa tam ukazuje úplne pravda? Vlastne, mal by som sa lepšie vyjadriť. Je to úplná pravda? Alebo je to len malá časť ktorá vrhá na Slovensko dobré svetlo.
Naozaj netuším prečo píšem článok s touto tematikou, keď ma každoročne podobné reflexie nad minulým rokom, a úvahy nad tým budúcim tak iritovali. Asi však preto, lebo nikoho v tento deň nenapadá nič iné, čo by stálo za posadenie za počítač a pravidelné rytmické udieranie do klávesnice. Mimochodom, aj Vám sa zdá, že zbytočne „tlachám“?
