Síce by som sa mohol tváriť ako typický mladý frajer, ktorého nič okolo nezaujíma, alebo sa vyhovárať spôsobom: "Aj tak jeden hlas nič nevyrieši.", no potom by som si asi nikdy znovu nedokázal pozrieť do odrazu svojich očí v zrkadle. Naozaj nejde o ten jeden hlas? Naozaj nezaleží na názore a postojoch obyvateľstva? Ak si toto myslí taká časť ľudí ako sa zdá, tak sa nemôžeme čudovať tomu ako to dnes na Slovensku je. Nebudem tu rozpisovať všetky dôvody prečo mi je súčasná vláda vrcholne nesympatická, to by bolo na minimálne 20 príspevkov a aj tak si to každý súdny človek dá v hlave dokopy, a tí čo nie, tí sa nedajú prehovoriť ani keby sa človek veľmi snažil (tí volili súčasnú koalíciu buď z naivity, alebo aby pri vláde neostal citujem "ten cigáň na bicykli"), takže to nemá zmysel. Počkať! Že by to bol prejav presne toho postoja ktorý z duše nenávidím? Áno je, aj ja som zo značnej časti nakazený týmto novodobým morom, no občas (aj teraz) mám tzv. "jasnú chviľku". V týchto momentoch si uvedomujem že síce jeden hlas toho veľa nenarobí, no keď presne rovnako zmýšla sto, alebo tisíc ľudí, už to dokáže pekne pomiešať kartami.
Taktiež veľmi nemám rád postoj:"Aj tak si vyberáme menšie zlo...". Hoci sa často zdá že to presne vystihuje súčasnú situáciu, no je to postoj hodný vyľakanej korytnačky, ktorá vždy zalieza pod pancier, a nejavý záujem zmeniť svoje okolie. Možno si vyberáme "menšie zlo" lenže aj ten rozdiel medzi "menším" a "väčším" zlom zaváži (viď minulé prezidentské voľby - keby vtedy zvíťazil V. Mečiar tak by sme dnes neboli v Európskej Únii).
Môj hlavný dôvod je však trocha detinský a sobecký. Ako niektoré deti skúšajú drogy a alkohol aby sa pripodobnili ich dospelým idolom, tak aj ja sa chcem pripodobniť luďom ktorých si vážim aj preto, lebo išli voliť a nezaliezli pod pancier.
Slovo na záver: Viem. je to trochu krátke, (alebo ako by povedal môj brat, ktorý tiež bol voliť: "Bolo to stručné, zato bezobsažné") no hádam je to na prvý blogový článok nielen tu, ale aj na internete všeobecne, dostatočne dlhé a dúfam aj zaujímavé.
Michal Kohútek
