Myslím, že každý bloger to asi pozná. Na nejakú dobu, ktorá je vždy a u každého iná, príde absolútne sucho, nedostatok inšpirácie, či len neskutočná nechuť čokoľvek uverejniť. Ak už sa i nájde téma, pri ktorej sa pozastavíme, buď je príliš osobná, alebo sa, skôr než si stihneme dať dokopy myšlienky, nájde milión ľudí, ktorí vskutku vyčerpajú všetko, čo sa dá k danej problematike povedať. Takéto obdobie som mal donedávna aj ja. No netýkalo sa len písania blogu, ale aj grafiky a vlastne všetkých koníčkov, ktoré ma dovtedy bavili. Našťastie ma z tejto letargie prebudilo viacero príhod, ktorými vás však nechcem obťažovať. Radšej preto prejdem k samotnému predmetu tohto textu.
Prednedávnom (aj keby ste ma zabili, nespomeniem si, ktorý deň to bolo) som bezducho prepínal stanice na televízore, keď som zrazu zablúdil na kanál ČT. Českú Televíziu i jej reportérov mám pomerne rád (konkurenčné stanice tú laťku príliš vysoko nezdvíhajú), no to čo som videl ma takmer zdvihlo z kresla. Na prvý pohľad i posluch pekná investigatívna práca reportérov odhaľujúcich jednu kauzu korupcie v zdravotníctve za druhou, no podľa môjho skromného názoru je pri bližšom sledovaní jasná hra s citmi diváka. Reportéri sa vcelku úspešne snažili presvedčiť divákov, že množstvo lekárov riskuje zdravie pacientov kvôli motivačným darom farmaceutických spoločností. Opisovali "škandalózne" počínanie jednej nemenovanej doktorky medicíny, ktorá predpisovala pacientom lieky istej farmaceutickej firmy preto, lebo jej poskytovali isté výhody. Keby to nejak poškodzovalo pacienta, bolo by to naozaj odporné, avšak medzi tou značkou lieku a produktom konkurenčnej spoločnosti nebol iný rozdiel, ako v názve (zloženie i cena boli úplne rovnaké), preto pacient nemohol spoznať žiaden rozdiel, len pani doktorka si prilepšila k nejakému darčeku. Možno to aj balancuje na hraniciach etického kódexu, ale podľa môjho názoru by bolo od reportérov správne, keby uverejnili aj možné dôvody, prečo takto jednala. Prekvapivé množstvo ľudí žije v názore, že lekári celé dni len popíjajú kávičku, berú úplatky a sem-tam niekoho vyšetria. Málokto si však uvedomuje, koľko to dá práce stať sa dobrým lekárom a akého ocenenia sa im v našich krajoch dostáva. Len sa nad tým zamyslime čo všetko zahŕňa lekárske povolanie:
- 6 rokov náročného štúdia na univerzite
- dodatočné roky štúdia na atestáciu
- nepredstaviteľný stres
- všeobecná neúcta pacientov
- nízke platy
- plno papierovania vo voľnom čase (samozrejme nepreplatené... týka sa to najmä súkromníkov)
- úrady a vlády im hádžu polená pod nohy
- obrovská zodpovednosť
Taktiež ma vcelku irituje fakt, že zdravotníctvo stráca neskutočné peniaze prešetrovaním až pričasto neopodstatnených sťažností. Navyše stačí jediná vyhovená sťažnosť a s lekárom sa to ťahá celú kariéru. Tiež je zaujímavé, prečo náklady na neopodstatnené sťažnosti a žaloby platí nemocnica. Veď na súde platí súdne trovy porazená strana, no nie?
Lekári držia v rukách to najcennejšie čo ktokoľvek z nás má, preto by mali byť aj náležite motivovaní a oceňovaní. Súhlasím, je potrebná kontrola, ale prehnané "pachtenie sa" za senzáciou a pohanou doktorov je podľa mňa veľmi zákerné. Samozrejme, sú aj zlí, nesvedomití lekári, no neodsudzujme všetkých kvôli zopár jedincom. Aj preto vás prosím, keď najbližšie pôjdete na vyšetrenie a budete čakať v preplnenej čakárni pomyslite na to, že aj lekár je len človek, že má iste plné ruky práce a to, že si i za tuzemských nepriaznivých podmienok vybral za zamestnanie práve lekárstvo, oceňte svojou trpezlivosťou.
P.S. určené reportérom: Cením si vašu snahu o odhalenie korupcie, no radím vám, skúste sa najskôr zamerať na odvetvia, kde úplatkárstvo naberá obludných rozmerov a až potom sa vrhnite na pomerne neškodné kauzy.
Michal Kohútek
