Naša veľká rodina spotrebuje mesačne takmer hektoliter mlieka. Dosť, rozhodne vysoko nad slovenský priemer. A podľa možnosti pijeme bežné mlieko, nie trvanlivé. Nechcem polemizovať, ktoré je lepšie, ale jednoducho sme si tak zvykli. A práve tu začína náš problém.
Väčší víkendový nákup robím často v sobotu popoludní v tunajšej Bille, podobne ako mnohí Galanťania, keďže nemá vážnejšiu konkurenciu, ak nerátam Jednotu. Som človek tvrdohlavý i konzervatívny, a tak vytrvalo chodím na väčšie nákupy tam. A pravidelne ma vytáča fakt, že v sobotu popoludní či navečer dostať iba trvanlivé mlieko. Na moju výčitku k zodpovedným sa mi dostáva odpoveď v rôznych obmenách: v sobotu nám mlieko nechodí, príde zajtra. Ale ja v nedeľu, pokiaľ nemusím, nechodím a v sobotu je v predajni podstatne viac zákazníkov ako v nedeľu. Nuž, je pravda, že to trvanlivé mlieko je drahšie a teda aj viac zarobia. Aj tak sa dajú chápať obchodnícke maniere.
Ja však nerozumiem, prečo nedokážu zabezpečiť riadne zásobovanie obyčajným mliekom keď podľa svojej reklamy zohnať neviem aké ovocie pre pár jedincov raz za čas. Nech si to ovocie zháňajú, ale ja chcem svoje mlieko keď ho potrebujem (a nielen ja)! Je mi jedno, či je to zo včerajšej dodávky, hlavne nech je. Ak by išlo o jednorázovú záležitosť, dobre. V tomto prípade ide o pravidelný jav...
Môj dedo za prvej republiky (nie za socializmu) predával v obchode a pri spomienkach hovoril, že ku cti obchodníka patrilo mať kedykoľvek v obchode mlieko, chlieb a základné potraviny. Viem, žijeme inú dobu a akosi zabúdame na múdrosť našich predkov. Žiaľ...
